V priebehu 13. storo?ia pre?la Bratislava v?vojom, na konci ktor?ho nach?dzame stredovek? v?sadn? mesto vystavan? ?z kame?a? a predov?etk?m z ??ud?? ? me??anov.
Mest? b?vaj? pri povrchnom poh?ade vn?man? ako ak?si ostrovy ?relat?vnej? demokracie v pr?snom hierarchickom usporiadan? vtedaj?ej spolo?nosti, no ?asto sa zab?da, ?e vznikali a rozv?jali sa s podporou panovn?ka. Ten ich vyu??val vo svojom ve?nom s?boji so ??achtou, ktorej bol s?m najvy???m predstavite?om. Mest? boli pre?ho zdrojom pr?jmu a v?sady (?i mestsk? slobody) im ude?oval pr?ve preto, aby ?o najlep?ie prosperovali ? preto?e s?m by ich nikdy nedok?zal riadi? tak efekt?vne, ako ke? sa riadili samy. ?asom ho napodobnili aj ve?k? ??achtici a z rovnak?ho d?vodu podporovali vznik miest alebo meste?iek na svojich dom?nach. Preto s? mest? v prvom rade javom hospod?rskym. Prezentovan? publik?cia sa v?ak popri ekonomickom a obchodnom h?adisku venuje aj ?al??m oblastiam fungovania miest, preva?ne na ?zem? dne?n?ho Slovenska. To je zasaden? do celouhorsk?ho, s?asti aj do celoeur?pskeho kontextu. Osobitos?ou uhorsk?ho mestsk?ho v?voja, na ktor? treba upozorni? v porovnan? so z?padnou Eur?pou, je vy??ia miera slobody pri vo?be mestsk?ch funkcion?rov aj auton?mia v cirkevnej oblasti ? slobodn? vo?ba far?ra. Atmosf?ru dokres?ovali sl?vnosti a procesie, ktor? boli v jednotliv?ch mest?ch odli?n? a spoluvytv?rali tak ich identitu.
Kategória
Autori
Najpredávanejšie
Osobnos? Mat??a ??ka je v povedom? Slov?kov zap?san? ve?mi v?razne. Treba poveda?, ?e sa o to nezasl??ili ani tak historici, ale sk?r liter?ti u? od ?ias ?t?rovcov. V ?asoch n?rodn?ho obrodenia Slov?ci h?adali v d?vnej minulosti deje a osobnosti, ktor? pod?a nich prispeli k budovaniu svojbytnosti etnick?ho spolo?enstva ?ij?ceho v naddunajskom priestore Karpatskej kotliny. Okrem ve?komoravskej (sv?toplukovskej) a cyrilo-metodovskej trad?cie sa up?li aj na v?razn? postavu uhorsk?ch dej?n Mat??a ??ka Tren?ianskeho, ktor?ho pova?ovali nielen za p?na V?hu a Tatier, ale aj nekorunovan?ho kr??a ?zemia dne?n?ho Slovenska. Tento n?h?ad v slovensk?ch vzdelaneck?ch kruhoch pretrval a? do za?iatku 20. storo?ia a ur?it? reminiscencie mo?no n?js? aj v s??asnosti.
S?dnictvo a s?dna prax patria na Slovensku k m?lo preb?dan?m oblastiam hist?rie. Monografia je postaven? na arch?vnom v?skume v piatich v?chodoslovensk?ch, kedysi hornouhorsk?ch mest?ch v obdob? 16. storo?ia. I?lo o mest? zdru?en? do region?lneho spolo?enstva zn?meho pod menom Pentapolitana, medzi ktor? patrili Ko?ice, Levo?a, Bardejov, Pre?ov a Sabinov. Autorka sk?ma charakter mestsk?ho s?dnictva a jeho fungovanie v praxi a na konkr?tnych pr?padoch rozober? typick? delikty i udelen? tresty.
Firemn? dejiny s? d?le?itou s??as?ou n?rodn?ch aj svetov?ch dej?n. Odr??aj? nielen hospod?rsky, ale aj hospod?rsko-politick?, n?rodn? a soci?lny v?voj jednotliv?ch kraj?n a cel?ch regi?nov sveta. Z?rove? prin??aj? osobn? pr?behy v?znamn?ch post?v hospod?rskeho a spolo?ensk?ho ?ivota na region?lnej, n?rodnej , ?t?tnej, ako aj medzin?rodnej ?rovni. Sledovan? podnik m? v?znamn? miesto v hospod?rskych dejin?ch a osobitne v dejin?ch stavebn?ctva na Slovensku a v celej strednej Eur?pe najm? ako priekopn?k bet?nov?ho stavite?stva.
Publik?cia sa zmie?uje o v?nimo?nosti tohto ?zemia z h?adiska pr?rodn?ch kr?s. Predov?etk?m sa v?ak sna?? pribl??i? ?itate?ovi hist?riu vz?cnych stavebn?ch pamiatok nach?dzaj?cich sa v S??ove-Hradnej. Za m?rmi t?chto nem?ch svedkov minul?ch a nen?vratne za?l?ch ?ias sa skr?vaj? ?ivotn? osudy na?ich predkov.
Ran? novovek, v eur?pskej historiografii v?eobecne vn?man? ako obdobie 16. a? konca 18. storo?ia, je fascinuj?cim obdob?m. Slovensk? historick? veda mu v?ak dlho nevedela doslova pr?s? na meno. Autorka v publik?cii siaha po probl?moch, ktor? nie s? ?notoricky zn?me? a m??u pom?c? pochopi? korene procesov, ktor?mi ?ije aj s??asnos?.
Vyd?vanie historick?ch chronol?gi? s vyu?it?m najmodernej??ch met?d pr?ce je v s??asnom obdob? jednou z prior?t v b?date?skej a publika?nej ?innosti historick?ch vedeck?ch pracov?sk v zahrani??. Slovensk? historiografia m? oproti n?m sklz, ktor? sa sna?? vyrovna? pr?ve touto publik?ciou.
Hlavn?m z?merom , pre ktor? vznikol text tejto publik?cie, bolo h?adanie a na?rtnutie objekt?vneho historick?ho obrazu mimoriadnej osobnosti mimoriadnej doby, ktor? m? dne?ku nielen ?o poveda?, ale ho aj priamo pripravovala. Potvrdilo sa, ?e ani vzdialenej?ia minulos? nezanik? bez st?p. ?lohou historikov je tieto stopy odkr?va? spod n?nosov ?asu a zab?dania.
Pr?beh ?ikovej reformy sa stal procesom, ktor? zasiahol h?dam v?etky s??asti spolo?ensk?ho v?voja v ?eskoslovensku 60. rokov 20. storo?ia ? mal dosah nielen na v?voj hospod?rstva, ale aj na sf?ru politick? i soci?lnu.
Rok 1968 je v?znamn?m medzn?kom nielen slovensk?ch ?i ?eskoslovensk?ch povojnov?ch dej?n, no je medzn?kom i vo v?voji totalitn?ho komunistick?ho syst?mu ako celku. V?sledkom ?silia o reformu socializmu sovietskeho typu, ktor? sp?jame s rokom 1968, je koniec koncov kon?tatovanie o nereformovate?nosti tohto syst?mu. Hoci bola okup?cia ?eskoslovenska z vojensk?ho h?adiska pre Moskvu ?spe?nou akciou, v skuto?nosti sa ?ou za??na p?d komunizmu v celej strednej a v?chodnej Eur?pe.