Knihy

Jednou z najdôležitejších ciest spoznávania a prezentácie každodennosti v dejinách je analýza mestského práva. Mestské právo samo o sebe nie je obrazom reálnej skutočnosti. Je to len istá idea, súbor predstáv o tom, ako by mal mestský organizmus fungovať. V práci sa odzrkadľuje rozdiel i súvzťažnosť medzi želateľným, regulujúcim a deklarovaným na jednej strane a každodennou realitou na strane druhej.

Prenasledovanie židovskej komunity na Slovensku v rokoch 1939 – 1945 vychádzajúce z presvedčenia vtedajšieho vládnuceho režimu, že jej príslušníci sú nepriateľmi slovenského národa, vyústilo do obludného systému zákonov a nariadení. Na jeho konci stála pauperizovaná masa ľudí zbavených politických, sociálnych, občianskych i základných ľudských práv. V hospodárskej oblasti siahol štát na všetok majetok v ich rukách. Predkladaná práca sleduje časť tohto procesu – arizovanie, resp. nacionalizovanie židovského pozemkového majetku, ktoré sa malo realizovať ako súčasť novej pozemkovej reformy. Jej hlavným zámerom, prezentovaným verejnosti, bolo vyformovanie silného roľníckeho stavu, "elity a chrbtovej kosti" národa. Veľkolepé ciele sa však naplniť nepodarilo.

Kniha sa zaoberá zákonodarstvom a inštitucionálnymi zmenami v sirotskej agende, aj prechodom od súkromnej, spolkovej a cirkevnej dobročinnosti k sociálnej politike štátu. Jednotlivé kapitoly osvetľujú situáciu sirôt z aristokratických, poddanských, meštianskych aj robotníckych rodín. Dokumentujú, ako a prečo všetci pomáhajúci aktéri „bojovali“ o dieťa. Starali sa o siroty a sociálne odkázané deti spravidla v mene určitej skupiny alebo svetonázoru – kresťanského milosrdenstva, židovskej náboženskej spolupatričnosti, solidarity príslušníkov „slušných a usporiadaných“ meštianskych vrstiev, v mene národa, vlasti či štátu.

Historický ústav SAV sa rozhodol pripomenúť slovenskej historickej obci 70 rokov, ktoré uplynuli od narodenia Dagmar Čiernej-Lantayovej. Pamätná kolektívna monografia je venovaná témam, ktoré jej svojím odborným zameraním boli a sú blízke.

Publikácia podáva krátky, no ucelený pohľad na život a dielo Milana Rastislava Štefánika. Je bohato ilustrovaná fotografiami z jeho života a fotografiami, ktoré urobil na cestách sám Štefánik.

Užitočnosť a široké využitie psa sa preniesli aj do duchovného sveta. Pes sa stal pomocníkom, symbolom, atribútom či vtelením mnohých bohov lovu, lesov, cestovania, liečenia i podsvetia ...

Práca si kladie za cieľ interpretovať ideológiu ilýrského hnutia na mytologicko-symbolickom pozadí. Okrajovo sa dotýka aj jazykových a sociálnych aspektov ilyrizmu.

Publikácia sa venuje Štefánikovej pamiatke a Štefánikovmu posmrtnému kultu v slovenskej spoločnosti, resp. obrazu/obrazom Štefánika v historickej pamäti Slovákov. Nevypovedá o samotnej osobe Štefánika, ale skôr o spoločnosti, o jednotlivcoch, skupinách a vrstvách obyvateľstva, ktoré si Štefánika osvojovali, stotožňovali sa s ním, alebo ho naopak, odmietali.

Panovnícke a aristokratické dvory po stáročia formovali charakter spoločnosti, boli nielen mocenskými a politickými centrami, ale aj priestorom umenia, mecenášstva, okázalým javiskom reprezentácie a v neposlednom rade tiež výchovnou školou poskytujúcou vzory správania i dobových noriem. Témou predkladanej práce je sociálne prostredie dvora palatína Mikuláša Esterházyho.

Publikácia zapĺňa medzery v inštitucionálnych dejinách slovenskej sociológie a zároveň poodhaľuje širšie súvislosti výskumu spätého s mnohokrát pejoratívne vnímaným bádateľským prostredím vedeckého ateizmu.