Knihy

Dlho sme si mysleli, že o 19. storočí, jeho revolúciách, reformách, o nacionalizme a o myšlienke národného štátu vieme dosť, vlastne takmer všetko. Historici z Historického ústavu SAV a ďalších slovenských inštitúcií však po hĺbkovom výskume prichádzajú s publikáciou, v ktorej čitateľ nájde veľa nového, azda aj prekvapivého o človeku a spoločnosti na Slovensku v tomto dlhom storočí: o jeho sociálnom postavení, myšlienkovom svete, a o zložitých premenách v kultúrnom a politickom svete elít i obyčajného človeka.

V priebehu 13. storočia prešla Bratislava vývojom, na konci ktorého nachádzame stredoveké výsadné mesto vystavané „z kameňa“ a predovšetkým z „ľudí“ – mešťanov.

Táto kniha predstavuje pokus o rekonštrukciu politických postojov a každodenných starostí obyčajných Rakúšanov počas vlády nacizmu, empirické úsilie nazrieť do psychického sveta tých mužov a žien, ktorí obývali územie, ktoré bolo jednak Hitlerovou rodnou krajinou, a jednak v období rokov 1938 – 1945 tvorilo integrálnu súčasť jeho Veľkonemeckej ríše. Pokúša sa vyrovnať s otázkami, ktoré už dlho trápia historikov strednej Európy. Aký populárny bol vlastne Anšlus? Ktoré aspekty národného socializmu sa stretli s masovou podporou alebo odsúdením? Ubránili sa tradičné náboženské a politické skupiny do určitej miery prenikaniu nacistickej ideológie? Ako reagovala väčšina obyvateľstva na vojnové úsilie Nemecka? Do akej miery sa Rakúšania „vyznamenali“ vo vražednej mašinérii Tretej ríše? Je možné, že väčšina ľudí nepatrila ani k obetiam, ani k páchateľom, že jednoducho „stála bokom a nikam sa nezaradila“?

Predkladaná monografia sa snaží na jednom mieste priblížiť nielen odbornej verejnosti, ale aj nadšencom pamiatok a histórie obytnú šľachtickú architektúru niekdajšieho historického regiónu.

Publikácia odhaľuje kontinuitu v demokratizačnom vývoji. Poukazuje na impulzy i brzdy v sprievodnej politizácii spoločnosti počas monarchie a republiky. Z tejto širšej perspektívy sa venuje aj demokratickej revolúcii v rokoch 1918 až 1920. Ukazuje, že demokratizácia sa spája skôr s evolúciou než s revolúciou. Od rozširovania demokratických ideálov vedie dlhšia cesta k ich zakotveniu v legislatíve a ešte dlhšia cesta k tomu, aby sa stali každodennou hodnotou v živote a myslení ľudí.

Šesťdesiate roky predznamenali novú éru v dovtedy prísne totalitnej, ideológiou zviazanej československej spoločnosti. Po desaťročí, ktoré sa nieslo v znamení zinscenovaných procesov, zatýkania politických oponentov, hľadania a nachádzania nepriateľov vo vlastných radoch, po prvej kríze komunistického režimu prišlo obdobie, ktoré prinieslo zmenu. Prebúdza sa slovenská kultúra, ktorá vstupovala do jedného zo svojich najplodnejších období.

Českí a slovenskí sociológovia sa v máji roku 2004 zišli v pražskej vile Lanna na spoločnej trojdňovej konferencii nazvanej Česko-slovenské sociologické dni. Rokovanie prebiehalo v jednotlivých sekciách, v ktorých spravidla predniesli svoje príspevky referenti z oboch krajín. Predložený zborník ponúka pohľad na bohatý konferenčný program, pretože, tak ako vlastné stretnutie, zahŕňa príspevky z mnohých oblastí záujmu súčasnej sociológie. Vďaka svojej tematickej pestrosti je cennou výpoveďou o šírke a vážnosti tohto záujmu.

Chronológia udalostí spolu s úvodnou štúdiou, ktorá hovorí o tom, čo predchádzalo roku 1968 v Československu, umožňuje vytvoriť si v nadväznosti na iné historické práce plnší obraz o nedávnej minulosti slovenského a českého národa, o roku, ktorý akoby potvrdzoval, že tradičné „osmičky“ mali v našej spoločnej minulosti nielen nádejeplný, ale neraz i tragický obraz.

Dvor palatína Mikuláša Esterházyho (1583 – 1645) predstavoval v Uhorsku mocenské a politické centrum. Bol priestorom umenia, mecenášstva a okázalým javiskom reprezentácie. Neodmysliteľnou súčasťou dvorskej spoločnosti boli okrem familiárov, mládencov a šľachtických učňov aj osoby, ktoré mali na starosti bezproblémový chod dvora. Zabezpečovali duchovné vyžitie, komfort, pohodlie, ale aj základné záležitosti, medzi ktoré patrilo stravovanie, hygiena či odievanie. Na dvore, mieste prelínania dvoch svetov – privátneho i verejného – sa odohrávali všetky procesy a rituály každodenného života: či už to bolo bežné úradovanie a riadenie politických vecí, organizácia vojenských výprav, korešpondencia s ostatnými aristokratmi a rodinnými príslušníkmi, spoločné obedy, pohostenia návštev, cirkevné obrady, riešenie problémov s majetkami a ďalšie opakujúce sa prvky zložitej a komplikovanej každodennosti aristokrata. Výnimku tvorili len občasné vytrhnutia zo zabehnutého stereotypu v podobe rodových festivalov, narodenia potomkov, smrti príbuzných alebo trávenie voľného času na poľovačkách či v kúpeľoch...

Autor Jerzy W. Borejsza patrí medzi najvýznamnejších odborníkov na európsky fašizmus. V predloženej publikácii sa zaoberá jeho genézou a vývojom v rokoch 1919 – 1945. Analyzuje podobnosti a rozdiely národného socializmu, fašizmu, stalinizmu, totalitných a autoritárskych režimov. Snaží sa odpovedať na otázku, ako vysvetliť fascináciu fašizmom a nacizmom, brutalizovanie spoločenského života a náchylnosť k rétorike nenávisti. Autorovo pozorovanie pokrýva dianie vo viac ako dvadsiatich krajinách európskeho kontinentu.