Knihy

V súčasnej spoločenskej reflexii významných osobností našich moderných dejín minulého storočia sa niektorí jednotlivci ocitli v „sieni slávy“, iní „na lavici obžalovaných“. Z polotmy našej komunistickej minulosti však často vystupujú aj „postavičky“ šedého priemeru, ktoré boli v komunistickej totalite väčšinou. Gustávovi Husákovi pripadla táto lavica obžalovaných, a to v mnohých ohľadoch oprávnene a nespochybniteľne. Jeho storočnica sa stala vhodnou príležitosťou nielen pre historikov, ale aj pre záujemcov o históriu, aby sa hlbšie zamysleli nad politikom a dobou, ktorej bol spolutvorcom a symbolom.

Rituály, rituálne konanie a symboly boli súčasťou verejného ako aj súkromného, slávnostného i každodenného života človeka v stredoveku, pričom sa týkali všetkých spoločenských vrstiev. Všetky mali vtedy svoj význam, zmysel a účel, každý úkon mal svojho adresáta a niesol svoje posolstvo. Rozumeli im všetci bez ohľadu na svoj pôvod, jazyk, majetok, postavenie a vzdelanie. Dnes sú pre nás uchvacujúcim svedectvom dobového myslenia, chápania sveta a usporiadania stredovekej spoločnosti.

Das zweibändige Handbuch fasst die Geschichte der Deutschen in Ungarn vom Mittelalter bis heute zusammen. Zeitlich wird die von West nach Ost verlaufene Siedlungsmigration von ihren Anfängen unter König Stephan I. bis zu ihrem Höhepunkt im 18. Jahrhundert behandelt und die Geschichte der in Ungarn ansässig gewordenen einzelnen deutschen Siedlergruppen bis zur Auflösung des historischen Ungarns 1918 näher untersucht. Von 1918 bis zur Gegenwart, das heißt bis zu den Parlaments- und Kommunalwahlen 2006, steht die Geschichte der Ungarndeutschen im Mittelpunkt. Die Darstellung sucht ein Narrativ der Gruppengeschichte der Deutschen in Ungarn zu entwickeln, das sowohl die interethnischen Beziehungen zu den Magyaren als auch die Verflechtung mit anderen Minderheiten berücksichtigt und somit eine multiethnische Perspektive einnimmt. Am Beispiel der Deutschen wird die Geschichte des Zusammenlebens sprachlich, ethnisch oder religiös unterschiedlicher Gruppen im historischen Kontext, in Zeit und Raum verdeutlicht. Gruppen wie die Deutschen in Ungarn benötigen ihre eigene Geschichtsschreibung. Dieses historische Narrativ formuliert ein Identitätsangebot durch die reflektierte und selbstkritische Aufarbeitung ihrer Vergangenheit. Die Darstellung auch umstrittener Geschichtsperioden wie beispielsweise der NS-Zeit oder der Vertreibung soll vor diesem Hintergrund zur Überwindung von Traumata und Tabuisierungen beitragen. Es geht hier um eine transnationale, auf die Prozesse der gesamteuropäischen Geschichte hin geöffnete Geschichtsschreibung, die eine Einordnung der Gruppengeschichte in größere historische Zusammenhänge gewährleistet und die Besonderheiten der Gruppe herausstellt. Táto dvojzväzková príručka zhŕňa dejiny Nemcov v Maďarsku od stredoveku až po súčasnosť. Časovo sleduje postupnú migráciu osídľovania zo západu na východ od jej začiatkov za kráľa Štefana I. až po vrchol v 18. storočí a podrobnejšie skúma dejiny jednotlivých skupín nemeckých osadníkov, ktorí sa usadili v Maďarsku, až do zániku historického Uhorska v roku 1918. Od roku 1918 až po súčasnosť, teda až po parlamentné a komunálne voľby v roku 2006, stojí v centre pozornosti história maďarských Nemcov. Výklad sa usiluje vytvoriť naratív skupinových dejín Nemcov v Maďarsku, ktorý zohľadňuje nielen medzi-etnické vzťahy s Maďarmi, ale aj prepojenie s inými menšinami, a tým prijíma viac-etnickú perspektívu. Na príklade Nemcov sa tak ozrejmuje dejinný kontext spolunažívania jazykovo, etnicky alebo nábožensky rozličných skupín v čase a priestore. Skupiny ako Nemci v Maďarsku potrebujú vlastné dejepisectvo. Takto vytvorený historický naratív formuluje ponuku identity prostredníctvom reflektovaného a sebakritického spracovania ich minulosti. Výklad aj sporných dejinných období, ako napríklad obdobia národného socializmu alebo vyhnania, má z tohto hľadiska prispieť k prekonaniu tráum a tabuizácií. Ide tu o transnacionálne dejepisectvo, otvorené procesom celoeurópskych dejín, ktoré zabezpečuje začlenenie dejín skupiny do širších historických súvislostí a zároveň zdôrazňuje jej osobitosti.

Autorka v monografii sumarizuje to najdôležitejšie, čo na tému „Francúzsko a slovenská otázka“ na základe vlastného výskumu v archívoch na Slovensku, v Českej republike a vo Francúzsku napísala. Tematiku tejto publikácie ohraničujú dva symbolické dátumy: pád Bastily 14. júla 1789 vo Francúzsku a zásah polície proti študentom na pražskej Národnej triede 17. novembra 1989 s následným pádom totality v Československu.

Publikácia sa zameriava na vznik, formovanie a činnosť základných zložiek ústrednej štátnej správy – vlády a ministerstiev Slovenskej krajiny. Sleduje genézu, štruktúru a kompetencie orgánov štátnej moci nielen na úrovni jednotlivých autonómnych úradov, ale aj v rovine vzťahov s centrálnym aparátom štátnej správy v Prahe.

Firemné dejiny sú dôležitou súčasťou národných aj svetových dejín. Odrážajú nielen hospodársky, ale aj hospodársko-politický, národný a sociálny vývoj jednotlivých krajín a celých regiónov sveta. Zároveň prinášajú osobné príbehy významných postáv hospodárskeho a spoločenského života na regionálnej, národnej, štátnej, ako aj medzinárodnej úrovni. Sledovaná firma má významné miesto v hospodárskych dejinách a osobitne v dejinách stavebníctva na Slovensku a v celej strednej Európe, najmä ako priekopník betónového stavebníctva.

Predkladaný súbor štúdií predstavuje časť textových materiálov spracovaných v rámci viacerých projektov, ktoré skúmajú a porovnávajú lokálnu identitu a podoby medzietnických vzťahov v realite Slovenskej republiky s realitou života slovenskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine, v juhoslovanskej Vojvodine, rumunskom Bihore a v prostredí slovenskej menšiny žijúcej na území severného Maďarska.

Publikácia pomenúva a rieši kľúčové problémy vývoja evanjelickej časti spoločnosti v Uhorsku v 18. storočí, najmä so zreteľom na vzťah štátu k nej. Autorka syntézu rozširuje aj na všeobecný uhorský a stredoeurópsky kontext. Práca sa však systematicky dostáva i k drobnému duchovenstvu a obyčajnému človeku, čím demonštruje naliehavosť vytýčených problémov tak z hľadiska štátu, ako aj bežného človeka.

Publikácia sa zaoberá zásadnými zmenami v živote evanjelikov augsburského vyznania na území Slovenska po skončení prvej svetovej vojny a vzniku Československej republiky. Kľúčovým momentom tohto obdobia bolo konštituovanie samostatnej Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v roku 1919, ktoré znamenalo začiatok novej etapy jej historického vývoja. Dielo analyzuje predpoklady vzniku tejto cirkevnej samostatnosti, jej priebeh i následné možnosti rozvoja v kontexte nových politických a spoločenských podmienok. Opiera sa pritom o princíp kontinuity historického vývoja a dedičstva reformačného hnutia, pričom osobitnú pozornosť venuje tým vývojovým tendenciám, ktoré boli najvýraznejšie ovplyvnené povojnovými zmenami. Publikácia zároveň mapuje vnútornú organizáciu cirkvi, jej správu, národnostné otázky a vývoj evanjelického školstva. Osobitne sa zameriava na formovanie vzťahu cirkvi k štátu, jej postavenie v rámci ideovej koncepcie nového štátu, ako aj na slovensko-české vzťahy v cirkevnom prostredí a jej miesto v politickom živote Slovenska v medzivojnovom období.

Publikácia sa venuje jednej z najdiskutovanejších tém medzivojnového obdobia – štátoprávnemu a verejnosprávnemu postaveniu Slovenska v prvej Československej republike, a to očami právnika a politika Emila Stodolu (1862 – 1945). Aj keď v historiografii nejde o neznámu tému, predsa len doteraz chýbal obsiahlejší rozbor jeho modelov, na tvorbu ktorých malo vplyv rodinné, náboženské, vzdelávacie, pracovné a kultúrno-spoločenské prostredie. Monografia prináša plastický obraz o Stodolových koncepciách samosprávy, cez inšpirácie v zahraničných modeloch, presadzovanie na straníckom fóre a reakcie politických, vedeckých, či kultúrnych činiteľov doma i v zahraničí. Osobitné miesto je venované Stodolovmu prístupu k ľudáckemu autonomizmu, voči ktorému ako presvedčený demokrat zastával kritické stanovisko.