Knihy

Panovanie Márie Terézie sa podľa zvolených priorít a rozsahu reforiem zvyčajne delí na dve časti. Prvá sa začína nástupom na trón a končí sa spolu s rakúsko-pruskými vojnami v roku 1763, druhá je vymedzená rokmi 1763 – 1780. V prvom období sa realizovali reformné opatrenia, ktoré mali vzhľadom na prebiehajúcu vojnu priniesť okamžitý finančný zisk. Tie sa však vzťahovali len na rakúske a české krajiny, Uhorska sa v podstate nedotkli. Po roku 1763 pristúpila viedenská vláda k radikálnym a zásadným reformám, ktoré pravdepodobne zasiahli do všetkých oblastí spoločenského života aj v uhorskej časti monarchie. V historiografii sa prioritne spomína úprava poddanskej otázky, reforma súdnictva, katolíckej cirkvi a školstva. Menej sa už reflektuje skutočnosť, že pod vplyvom kameralizmu a populacionistického učenia sa populácia začala vnímať ako základ bohatstva štátu a početné opatrenia smerovali nielen k jej zvýšeniu, ale aj „skvalitneniu“. S tým úzko súvisela reforma zdravotníctva, sociálnej starostlivosti i početné nariadenia o ochrane zdravia a ľudských životov.

Publikácia ponúka inovatívny pohľad na európske dejiny od vynálezu kníhtlače až po Francúzsku revolúciu, pričom si všíma život ľudí pochádzajúcich z rôzneho prostredia. Šiestimi ústrednými témami – jednotlivci v spoločnosti, politika a moc, kultúrny a intelektuálny život, náboženstvo, ekonomika a technológia – sa zaoberá v dvoch chronologických sekciách, 1450 – 1600 a 1600 – 1789. Európu poníma ako celok ohraničený na východe Osmanskou ríšou, na severe Švédskom a na juhu Portugalskom. Obracia pozornosť aj na európske kolónie v zámorí a integruje náboženské, etnické, rodové, triedne a regionálne rozdiely. Autorka nabáda čitateľov, aby premýšľali o kontinuitách, ako aj zmenách v tomto formujúcom sa období. Mapy, ilustrácie, časové osi a ukážky pôvodných textov napomáhajú objasniť rozprávanie.

Autor sa na pozadí životnej dráhy Václava Chaloupeckého snaží zachytiť nielen premeny českého, respektíve československého dejepisectva prvej polovice 20. storočia, ale v širšom kontexte aj peripetie vzťahu Čechov a Slovákov v danom období. Stav publikácie: obálka mierne opotrebovaná, vnútro vo výbornom stave.

Dub?ekovo vedenie KS? lav?rovalo, ustupovalo a nakoniec v apr?li 1969 uvo?nilo poz?cie a bolo vystriedan? novou garnit?rou v ?ele s Hus?kom. T? za?ala presadzova? sovietske pon?manie "normaliz?cie" predov?etk?m v samotnej komunistickej strane, no ?oskoro ho vn?tilo celej spolo?nosti

Krit?ri? pre hodnotenie kvality politick?ho syst?mu ani pre posudzovanie ka?d?ho historick?ho javu sa nedaj? stanovi? absol?tne. ?iadna historick? skuto?nos? v?ak neexistuje vo vzduchopr?zdne, vznik? a prejavuje sa v najr?znej??ch dobov?ch a priestorov?ch kontextoch, na ktor? treba bra? zrete?. Historick? komparistika tak prinajmen?om pon?ka zre?lnenie poh?adu na konkr?tne prostredie a dobu, no v ?eskej historiografii m? zatia? len okrajov? poz?cie. Publik?cia je jedn?m z pokusov o za?lenenie medzivojnov?ho ?eskoslovenska do eur?pskych dej?n.

Predlo?en? publik?cia vy?la pri pr?le?itosti 200. v?ro?ia narodenia Jozefa Miloslava Hurbana. Autori sa sna?ia postihn?? ?irok? ?k?lu Hurbanov?ch aktiv?t, reperto?r jeho v?razov?ch prostriedkov, umeleck?ch ??nrov, agita?n?ch a mobiliza?n?ch strat?gi?, ktor? cielene uplat?oval v n?rodnom hnut?. Jozef Miloslav Hurban tak pred nami vystupuje ako mu?-bojovn?k, hlava po?etnej rodiny, ktor? celo?ivotne prekra?oval hranice svojho s?kromia a anga?oval sa v tak?ch sf?rach ako je literat?ra a divadlo, cirkev a teol?gia, n?rod a politika. V jeho ch?pan? ne?lo o samo??eln? a navz?jom izolovan? aktivity, ale reflektoval ich v duchu dobovej predstavy o preb?dzan? n?roda ako s??asti n?rodotvorn?ho procesu.

Na dnešnom území Slovenska sa od druhej polovice 19. storočia pestovali a rozvíjali dva základné príbehy revolúcie 1848/49: príbeh uhorských/maďarských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali po boku Lajosa Kossutha (medzi nimi aj početných Slovákov), a príbeh slovenských osemaštyridsiatnikov, ktorí bojovali pod hurbanovskou zástavou. V maďarskom prostredí sa kultu revolúcie ujímali rôzne politické a sociálne skupiny, od opozičných politikov až po kalvínsku cirkev, ktorá tým manifestovala odpor voči katolíckym Habsburgovcom. Porážka pri Viedni a následné represálie prispeli k mýtizácii revolúcie a jej hrdinov. Slovenská strana nemohla vzhľadom na malopočetnosť národných aktivistov a ich politickú slabosť konkurovať v tomto smere maďarskej dominancii.

Hlavnou nositeľkou požiadavky autonómneho Slovenska v Československu bola Hlinkova slovenská ľudová strana. Jej poprední predstavitelia počas krízy na jeseň 1938 rozmýšľali aj o iných formách štátoprávneho usporiadania Slovenska, než bolo jeho začlenenie v rámci Československa, resp. Česko-Slovenska. Poľsko a Maďarsko preto zohrávali dôležitú úlohu v hľadaní politických alternatív slovenských politikov v roku 1938. Územné straty Slovenska v prospech Maďarska a Poľska priniesli v tomto smere korektúru vo vnímaní týchto štátov slovenskými politikmi. Vyjadrením tohto názorového prelomu boli okolnosti vzniku Slovenského štátu a úloha, ktorú pri tejto udalosti zohralo Nemecko.

Odborn?ci z r?znych oblast? b?dania zo Slovenska, ?eskej republiky, Rak?ska, Ukrajiny a Ruskej feder?cie sa pok?sili objasni? pr??iny a d?sledky hav?rie nielen z poh?adu ?al?ieho v?voja jadrovej energetiky, ale aj z h?adiska ochrany ?udsk?ho zdravia a pr?rodn?ho prostredia. Tretia ?as? publik?cie m? n?zov ?ernoby? a pam??.

Autor na regionálnom pôdoryse východoslovenského mesta i okresu Medzilaborce približuje osudy tamojšej židovskej komunity v čase autonómneho Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.