Szkoły nienawiści
Historia faszyzmów europejskich 1919 – 1945

Borejsza W. Jerzy

Vydavateľstvo

Zakład Narodowy imienia Ossolińskich Wydawnictwo

Jazyk

poľština

Počet strán

286

Rok vydania

2000

Hmotnosť

359,00g

Formát

145x203

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

830404482X

Autor Jerzy W. Borejsza patrí medzi najvýznamnejších odborníkov na európsky fašizmus. V predloženej publikácii sa zaoberá jeho genézou a vývojom v rokoch 1919 – 1945. ...Analyzuje podobnosti a rozdiely národného socializmu, fašizmu, stalinizmu, totalitných a autoritárskych režimov. Snaží sa odpovedať na otázku, ako vysvetliť fascináciu fašizmom a nacizmom, brutalizovanie spoločenského života a náchylnosť k rétorike nenávisti. Autorovo pozorovanie pokrýva dianie vo viac ako dvadsiatich krajinách európskeho kontinentu.

Čítať viac...
15,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Geschichte der Deutschen in Ungarn

Geschichte der Deutschen in Ungarn

Das zweibändige Handbuch fasst die Geschichte der Deutschen in Ungarn vom Mittelalter bis heute zusammen. Zeitlich wird die von West nach Ost verlaufene Siedlungsmigration von ihren Anfängen unter König Stephan I. bis zu ihrem Höhepunkt im 18. Jahrhundert behandelt und die Geschichte der in Ungarn ansässig gewordenen einzelnen deutschen Siedlergruppen bis zur Auflösung des historischen Ungarns 1918 näher untersucht. Von 1918 bis zur Gegenwart, das heißt bis zu den Parlaments- und Kommunalwahlen 2006, steht die Geschichte der Ungarndeutschen im Mittelpunkt. Die Darstellung sucht ein Narrativ der Gruppengeschichte der Deutschen in Ungarn zu entwickeln, das sowohl die interethnischen Beziehungen zu den Magyaren als auch die Verflechtung mit anderen Minderheiten berücksichtigt und somit eine multiethnische Perspektive einnimmt. Am Beispiel der Deutschen wird die Geschichte des Zusammenlebens sprachlich, ethnisch oder religiös unterschiedlicher Gruppen im historischen Kontext, in Zeit und Raum verdeutlicht. Gruppen wie die Deutschen in Ungarn benötigen ihre eigene Geschichtsschreibung. Dieses historische Narrativ formuliert ein Identitätsangebot durch die reflektierte und selbstkritische Aufarbeitung ihrer Vergangenheit. Die Darstellung auch umstrittener Geschichtsperioden wie beispielsweise der NS-Zeit oder der Vertreibung soll vor diesem Hintergrund zur Überwindung von Traumata und Tabuisierungen beitragen. Es geht hier um eine transnationale, auf die Prozesse der gesamteuropäischen Geschichte hin geöffnete Geschichtsschreibung, die eine Einordnung der Gruppengeschichte in größere historische Zusammenhänge gewährleistet und die Besonderheiten der Gruppe herausstellt. Táto dvojzväzková príručka zhŕňa dejiny Nemcov v Maďarsku od stredoveku až po súčasnosť. Časovo sleduje postupnú migráciu osídľovania zo západu na východ od jej začiatkov za kráľa Štefana I. až po vrchol v 18. storočí a podrobnejšie skúma dejiny jednotlivých skupín nemeckých osadníkov, ktorí sa usadili v Maďarsku, až do zániku historického Uhorska v roku 1918. Od roku 1918 až po súčasnosť, teda až po parlamentné a komunálne voľby v roku 2006, stojí v centre pozornosti história maďarských Nemcov. Výklad sa usiluje vytvoriť naratív skupinových dejín Nemcov v Maďarsku, ktorý zohľadňuje nielen medzi-etnické vzťahy s Maďarmi, ale aj prepojenie s inými menšinami, a tým prijíma viac-etnickú perspektívu. Na príklade Nemcov sa tak ozrejmuje dejinný kontext spolunažívania jazykovo, etnicky alebo nábožensky rozličných skupín v čase a priestore. Skupiny ako Nemci v Maďarsku potrebujú vlastné dejepisectvo. Takto vytvorený historický naratív formuluje ponuku identity prostredníctvom reflektovaného a sebakritického spracovania ich minulosti. Výklad aj sporných dejinných období, ako napríklad obdobia národného socializmu alebo vyhnania, má z tohto hľadiska prispieť k prekonaniu tráum a tabuizácií. Ide tu o transnacionálne dejepisectvo, otvorené procesom celoeurópskych dejín, ktoré zabezpečuje začlenenie dejín skupiny do širších historických súvislostí a zároveň zdôrazňuje jej osobitosti.

Obsah

Przedmowa

 

Rozdział I. Uwagi wstępne

 

Rozdział II. Faszyzm – nazizm – totalitaryzm

  • Faszyści o sobie
  • Komunizm – bolszewizm – stalinizm
  • Czterej tyrani i wielość totalitaryzmów
  • Interpretacje faszyzmów
  • Zjawisko powtarzalne?

 

Rozdział III. Marsz na Rzym

Rozdział IV. Włochy – totalitaryzm niedoskonały

  • Trzecia droga

 

Rozdział V. Od ruchu narodowosocjalistycznego do państwa Hitlera

  • Pierwszy program
  • Pucz monachijski
  • Mein Kampf
  • NSDAP przed zdobyciem władzy
  • "Machtübernahme"
  • Państwo stanu wyjątkowego
  • "Noc długich noży"
  • Ustawy norymberskie
  • Naśladowca Mussoliniego
  • W stronę wojny

 

Rozdział VI. Ruchy i reżimy autorytarne i faszystowskie w Europie Wschodniej i Południowej

  • Co to jest autorytaryzm?
  • Węgry Horthy'ego
  • Autorytarna monarchia Borysa III
  • Polska nie była faszystowska
  • Litwa
  • Dwie dyktatury bałkańskie
  • Państwo Metaxasa
  • Austria między Mussolinim a Hitlerem
  • Estonia
  • Łotwa
  • Karol II, Antonescu i Żelazna Gwardia
  • Hlinka, Tiso i demokratyczna Czechosłowacja
  • Fińska prawica
  • Jeszcze raz o autorytaryzmie

 

Rozdział VII. Autorytarna i faszystowska prawica w Europie Zachodniej

  • Od Drumonta do Pétaina
  • Estado Novo
  • Hiszpańskie dyktatury
  • Ruchy faszystowskie w Belgii
  • NSB i holenderskie społeczeństwo
  • Wielka Brytania, Szwajcaria, kraje skandynawskie

 

Rozdział VIII. Międzynarodówka faszystowska

  • Komintern czy Nazintem
  • CAUR
  • Propaganda zagraniczna Hitlera i Goebbelsa
  • Wspólnota czy dyktat?

 

Rozdział IX. Wojna totalna

  • Anschluss i rozbiór Czechosłowacji
  • Wojna w Europie
  • Krucjata antybolszewicka
  • Neue Ordnung
  • Zbędne mocarstwo francuskie
  • Eskalacja nienawiści
  • Holocaust
  • Denazyfikacja i defaszyzacja

 

Rozdział X. Fascynacja i zagłada

 

Chronologia

 

Wskazówki bibliograficzne

  • Literatura w językach obcych
  • Literatura w języku polskim

Indeks nazwisk