Slovensko v 20. storočí , 4. zv.
Slovenská republika 1939 -1945

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

480

Rok vydania

2015

Hmotnosť

925,00g

Formát

170x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788022413510

Ambíciou predkladanej syntézy z obdobia dejín Slovenskej republiky (1939 – 1945) je nielen začleniť vývoj slovenskej spoločnosti do celkového kontextu národných dejín 20. storočia, ale ...aj poskytnúť poznatky o celom tomto komplikovanom období. Konfrontácia s udalosťami prebiehajúcimi nielen v stredoeurópskom priestore má byť snahou zaradiť slovenské dejiny do širších európskych súvislostí a nadviazať tak na predchádzajúce zväzky edície Slovensko v 20. storočí.

Čítať viac...
19,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Obsah

Úvod   Valerián Bystrický

Vznik Slovenského štátu  Valerián Bystrický

 

Zahraničná politika Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945   Pavol Petruf

     Vstup Slovenska na medzinárodnú scénu

     Budovanie zahraničnej služby

     Priority zahraničnej politiky a proces diplomatického uznania Slovenska

     Vzťahy Slovenskej republiky s Maďarskom a Poľskom

     Vzťahy medzi Slovenskom a Nemeckom

     Vzťahy medzi Slovenskom a Vatikánom

     Slovenská republika a západoeurópske veľmoci

     Slovensko a Spojené štáty americké

     Slovenská republika a ZSSR

     Vzťahy Slovenska s neutrálnym Švajčiarskom

     Dôsledky účasti Slovenska vo vojne proti ZSSR

     Zahraničnopolitické aktivity Slovenskej republiky po porážke Nemecka pri Stalingrade

     Zahraničná politika Slovenskej republiky v záverečnej fáze jeho existencie

 

Politický systém Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945  Ondrej Podolec

     Slovenský štát (obdobie ústavného provizória)

     Ústava Slovenskej republiky z roku 1939

     Vzťah zákonodarnej a výkonnej moci

     Štátna rada Slovenskej republiky

     HSĽS ako štátna strana

     Národnostné menšiny a ich politické strany

     Systém verejnej správy

     Štátne občianstvo

     Súdna moc v Slovenskej republike

 

Vnútropolitický vývoj Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945  Ivan Kamenec

     Východiská vnútornej politiky

     Etapy vnútropolitického vývoja

     HSĽS v úlohe štátostrany

     Agónia štátu a jeho režimu

 

Slovenská spoločnosť v rokoch 1939 – 1945   Ivan Kamenec, Katarína Hradská

     Pomer občanov k štátu

     Štruktúra obyvateľstva

     Životná úroveň a vplyv vojny

     Vplyv a postavenie kresťanských cirkví v štáte

     Kultúrny život

     Riešenie židovskej otázky na Slovensku

          Podoby antisemitizmu

          Právomoci určené štátom

          Sociálny problém štátu

          Priebeh deportácií

          Ústredňa Židov a deportácie

          Katolícka cirkev a deportácie

 

Hospodárstvo Slovenska v rokoch 1939 – 1945  Ľudovít Hallon

     Začleňovanie Slovenska do veľkopriestorovej ekonomiky Nemecka

     Formovanie hospodárskej sústavy a zahraničného obchodu

     Infraštruktúra, priemysel a remeselná výroba

     Poľnohospodárstvo a pozemková reforma

     Peňažníctvo, poisťovníctvo a fiškálna politika štátu

     Sociálne pomery a pokusy o budovanie sociálneho štátu

     Formovanie vojnového hospodárstva a arizácia

     Expanzia nemeckého kapitálu do podnikovej sféry Slovenska

     Formy slovensko-nemeckej hospodárskej spolupráce ako nástroje ekonomickej exploatácie

     Pokusy o rezistenciu proti hospodárskemu tlaku Nemecka a formovanie odboja v hospodárskej sfére

     Vyvrcholenie hospodárskej exploatácie Slovenska po vojenskom obsadení Nemeckom

 

Branná moc v rokoch 1939 – 1945   František Cséfalvay

     Výstavba a organizačný vývoj brannej moci Slovenskej republiky

     Vznik a formovanie slovenskej armády

     Maďarsko-slovenský ozbrojený konflikt 

     Organizačný vývoj, výzbroj a zloženie brannej moci v rokoch 1939 – 1941

     Výchova a výcvik dôstojníckeho zboru

     Armáda na Slovensku v rokoch 1941 – 1945

     Nasadenie slovenskej armády na frontoch druhej svetovej vojny

         Účasť slovenskej armády na poľskom ťažení nemeckej armády

          Zapojenie sa Slovenska do nemeckého ťaženia proti ZSSR

          Zaisťovacia divízia

          Rýchla divízia

          Technická brigáda (divízia) v Taliansku

 

Opozícia, odboj a Slovenské národné povstanie   Marek Syrný, Róbert Arpáš

     Príčiny protirežimistických postojov a opozičných aktivít na Slovensku

     Slováci v zahraničnom československom odboji

          Odchody do emigrácie a Slováci v zahraničnom odboji

          Poľsko

          Francúzsko

          Veľká Británia

          Blízky východ a severná Afrika

          Sovietsky zväz

          Slováci v partizánskom hnutí v ZSSR a Taliansku

     Štruktúra, aktivity a ciele domácich opozičných a odbojových skupín

          Pomoc prenasledovaným občanom

          Spravodajstvo pre zahraničný odboj

          Kritika ľudáckeho režimu, letákové akcie

          Diverzné a sabotážne akcie, paravýsadky

          Občiansko-demokratické odbojové skupiny

          Komunistický odboj ..

          Sociálni demokrati v odboji

          Vojenský odboj

     Slovenské národné povstanie

          Vznik Slovenskej národnej rady a Vianočná dohoda

          Vojenské prípravy povstania

          Hospodárske prípravy povstania

          Situácia v odboji krátko pred povstaním v lete 1944

          Vyhlásenie povstania a etablovanie sa povstaleckých orgánov

          Vojenský vývoj povstania

          Politický vývoj na povstaleckom území

          Občiansky život na povstaleckom území

          Spojenecká pomoc a medzinárodný charakter povstania

          Význam povstania, jeho dosiahnuté a nenaplnené ciele

     Odbojové aktivity na Slovensku po potlačení povstania

          Partizánska vojna

          Represálie po povstaní

 

Život na územiach pripojených k Maďarsku roku 1938   Miroslav Michela

     Viedenská arbitráž a jej dôsledky

     Začleňovanie do Maďarského kráľovstva

          Administrácia pripojených území

          Maďarské politické strany a spolková činnosť

          Školstvo, kultúra a vzdelávanie

          Národnostné pomery a slovenská otázka

     Hospodárske a sociálne pomery

          Poľnohospodárstvo

          Revízia pozemkovej reformy

          Priemysel

          Finančníctvo

          Doprava

          Sociálne otázky

     Vo víre vojny

 

Nemecká okupácia a zánik Slovenskej republiky   Ondrej Podolec

     Nacistická politika a postavenie Slovenskej republiky po vypuknutí SNP

     Činnosť vlády Štefana Tisa

     Symptómy blížiaceho sa frontu a slovenská spoločnosť

     Faktický a právny zánik štátu

 

Prílohy

Výberová bibliografia

Menný register

Skratky