Dvojkr?? v silo?iarach bieleho orla

Dvojkr?? v silo?iarach bieleho orla
Slovensk? ot?zka v politike po?skej exilovej vl?dy za 2. svetovej vojny

Segeš Dušan

Vydavateľstvo

Historick? ?stav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

532

Rok vydania

2009

Hmotnosť

1 105,00g

Formát

175x245

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022410373

Publik?cia prin??a nov? poznatky na t?mu slovensk? ot?zka v politike po?skej exilovej vl?dy za druhej svetovej vojny, ktor? s? spracovan? na z?klade arch?vnych dokumentov.

17,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Obsah

?vod

 

Postoj po?skej vl?dy k s?pereniu Milana Hod?u s Edvardom Bene?om (okt?ber 1939 ? november 1940)

     Po?iatky ?vah po?skej exilovej vl?dy o slovenskej ot?zke

     Prv? kontakty s Milanom Hod?om a Karolom Sidorom

     Po?sk? vl?da a rivalita medzi ?esko-Slovenskou n?rodnou radou a ?eskoslovensk?m n?rodn?m v?borom

     Poh?ad po?skej vl?dy na slovensk? ot?zku od uznania do?asnej ?eskoslovenskej vl?dy do prijatia deklar?cie z 11. novembra 1940

 

Slovensk? ot?zka vo vz?ahoch po?skej a do?asnej ?eskoslovenskej vl?dy (november 1940 ? december 1941)

     Kruh po?sko-?esko-slovenskej kult?rnej spolupr?ce, ?innos? Petra Pr?davka a kontakty Kazimierza Pap?eho s Karolom Sidorom v 1. polroku 1941

     Postoj po?skej vl?dy k aktivit?m Milana Hod?u pred jeho odchodom do Spojen?ch ?t?tov americk?ch

     Po?sk? vl?da a program auton?mie Slovenska so zrete?om na politick? aktivity Milana Hod?u, J?na Lichnera a Jozefa Rudinsk?ho v 2. polroku 1941

     Po?sk? vl?da a program samostatn?ho Slovenska ? aktivity Petra Pr?davka a kontakty Kazimierza Pap?eho s Karolom Sidorom v 2. polroku 1941

 

V?voj slovenskej ot?zky od po?sko-?eskoslovenskej deklar?cie k pozastaveniu rokovan? o konfeder?cii Po?ska a ?eskoslovenska (janu?r 1942 ? m?j 1943)

     Reakcie po?skej vl?dy na snahy Milana Hod?u o z?skanie podpory americk?ch Slov?kov

     Styky po?skej vl?dy so ?tefanom Osusk?m po jeho odchode z ?eskoslovenskej vl?dy

     Podpora opoz?cie a protivl?dnych zoskupen? ako s??as? rivaliz?cie medzi po?skou a ?eskoslovenskou vl?dou

     Aktivity slovensk?ch ?lenov ?eskoslovenskej exilovej vl?dy a ?t?tnej rady s po?sk?mi vl?dnymi org?nmi

     Kontakty a spolupr?ca po?sk?ch org?nov v exile s Petrom Pr?davkom a ?al??mi slovensk?mi predstavite?mi v zahrani??

     Miesto Slovenska v povojnovej Eur?pe v ?vah?ch Kazimierza Pap?eho a Karola Sidora

 

Proti dvom totalitarizmom: slovensk? ot?zka v po?skej koncepcii protinemeck?ho a protibo??evick?ho bloku (m?j 1943 ? janu?r 1944)

     Kontakty po?skej vl?dy so slovensk?mi exilov?mi politikmi po preru?en? rokovan? o konfeder?cii

     Po?sk? vl?da a aktivity pr?vr?encov slovenskej samostatnosti ? memorand? Petra Pr?davka, Karola Sidora a Gust?va Ko??ka z roku 1943

     Slovensko v po?sko-ma?arsk?ch ?vah?ch a projektoch usporiadania strednej Eur?py 

     Reakcia po?skej vl?dy a slovensk?ch politikov v exile na podpis ?eskoslovensko-sovietskej zmluvy z 12. decembra 1943

 

Koniec n?dej? na federalizovan? stredn? Eur?pu: od paktu Stalin ? Bene? k demisii vl?dy Stanis?awa Miko?ajczyka (janu?r 1944 ? november 1944)

     Peter Pr?davok verzus ?eskoslovensk? ?t?tne zriadenie v emigr?cii a ?loha po?sk?ch ?inite?ov

     Karol Sidor a Kazimierz Pap?e tv?rou v tv?r prelomov?ch udalost? na sklonku vojny

     Milan Hod?a, Jozef Rudinsk?, ?tefan Osusk? a slovensk? politick? exil v Lond?ne

     Percepcia Slovensk?ho n?rodn?ho povstania na Slovensku v po?sk?ch vl?dnych kruhoch

     Pokusy hodnost?rov Slovenskej republiky o kontakt s po?skou vl?dou na sklonku vojny

 

Tv?rou v tv?r krutej realite: po?sk? vl?da a slovensk? exil zo?i-vo?i po?iatkom sovietiz?cie strednej Eur?py (november 1944 ? j?n 1945)

 

Z?ver

Zoznam skratiek 

Pramene a literat?ra 

Summary

Menn? register 

Obrazov? pr?loha