Dvojkríž v siločiarach bieleho orla

Dvojkríž v siločiarach bieleho orla
Slovenská otázka v politike poľskej exilovej vlády za 2. svetovej vojny

Segeš Dušan

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

532

Rok vydania

2009

Hmotnosť

1 105,00g

Formát

175x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022410373

Publikácia prináša nové poznatky na tému slovenská otázka v politike poľskej exilovej vlády za druhej svetovej vojny, ktoré sú spracované na základe archívnych dokumentov.

17,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Obsah

Úvod

 

Postoj poľskej vlády k súpereniu Milana Hodžu s Edvardom Benešom (október 1939 – november 1940)

     Počiatky úvah poľskej exilovej vlády o slovenskej otázke

     Prvé kontakty s Milanom Hodžom a Karolom Sidorom

     Poľská vláda a rivalita medzi Česko-Slovenskou národnou radou a Československým národným výborom

     Pohľad poľskej vlády na slovenskú otázku od uznania dočasnej československej vlády do prijatia deklarácie z 11. novembra 1940

 

Slovenská otázka vo vzťahoch poľskej a dočasnej československej vlády (november 1940 – december 1941)

     Kruh poľsko-česko-slovenskej kultúrnej spolupráce, činnosť Petra Prídavka a kontakty Kazimierza Papéeho s Karolom Sidorom v 1. polroku 1941

     Postoj poľskej vlády k aktivitám Milana Hodžu pred jeho odchodom do Spojených štátov amerických

     Poľská vláda a program autonómie Slovenska so zreteľom na politické aktivity Milana Hodžu, Jána Lichnera a Jozefa Rudinského v 2. polroku 1941

     Poľská vláda a program samostatného Slovenska – aktivity Petra Prídavka a kontakty Kazimierza Papéeho s Karolom Sidorom v 2. polroku 1941

 

Vývoj slovenskej otázky od poľsko-československej deklarácie k pozastaveniu rokovaní o konfederácii Poľska a Československa (január 1942 – máj 1943)

     Reakcie poľskej vlády na snahy Milana Hodžu o získanie podpory amerických Slovákov

     Styky poľskej vlády so Štefanom Osuským po jeho odchode z československej vlády

     Podpora opozície a protivládnych zoskupení ako súčasť rivalizácie medzi poľskou a československou vládou

     Aktivity slovenských členov československej exilovej vlády a Štátnej rady s poľskými vládnymi orgánmi

     Kontakty a spolupráca poľských orgánov v exile s Petrom Prídavkom a ďalšími slovenskými predstaviteľmi v zahraničí

     Miesto Slovenska v povojnovej Európe v úvahách Kazimierza Papéeho a Karola Sidora

 

Proti dvom totalitarizmom: slovenská otázka v poľskej koncepcii protinemeckého a protiboľševického bloku (máj 1943 – január 1944)

     Kontakty poľskej vlády so slovenskými exilovými politikmi po prerušení rokovaní o konfederácii

     Poľská vláda a aktivity prívržencov slovenskej samostatnosti – memorandá Petra Prídavka, Karola Sidora a Gustáva Košíka z roku 1943

     Slovensko v poľsko-maďarských úvahách a projektoch usporiadania strednej Európy 

     Reakcia poľskej vlády a slovenských politikov v exile na podpis československo-sovietskej zmluvy z 12. decembra 1943

 

Koniec nádejí na federalizovanú strednú Európu: od paktu Stalin – Beneš k demisii vlády Stanisława Mikołajczyka (január 1944 – november 1944)

     Peter Prídavok verzus československé štátne zriadenie v emigrácii a úloha poľských činiteľov

     Karol Sidor a Kazimierz Papée tvárou v tvár prelomových udalostí na sklonku vojny

     Milan Hodža, Jozef Rudinský, Štefan Osuský a slovenský politický exil v Londýne

     Percepcia Slovenského národného povstania na Slovensku v poľských vládnych kruhoch

     Pokusy hodnostárov Slovenskej republiky o kontakt s poľskou vládou na sklonku vojny

 

Tvárou v tvár krutej realite: poľská vláda a slovenský exil zoči-voči počiatkom sovietizácie strednej Európy (november 1944 – jún 1945)

 

Záver

Zoznam skratiek 

Pramene a literatúra 

Summary

Menný register 

Obrazová príloha