Kľúčové problémy moderných slovenských dejín
(1848 – 1992)

Bystrický Valerián - Kováč Dušan - Pešek Jan a kol.

Vydavateľstvo

Neuvedené

Jazyk

slovenčina

Počet strán

394

Rok vydania

2012

Hmotnosť

722,00g

Formát

170x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788022412230

Predložená publikácia poskytuje hĺbkový a na dlhodobom štúdiu postavený pohľad na obdobia a udalosti, ktoré zásadným spôsobom formovali súčasnú podobu slovenskej spoločnosti.

15,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Úvod   Dušan Kováč

 

I. časť 1848 – 1918

   Logika a kontext utvárania moderného slovenského národa   Dušan Škvarna

   Fundačný akt dualistického Uhorska a kritickí národovci   Tibor Pichler

   Formovanie modernej slovenskej politiky 1845 – 1914 (Od jednoty k pluralite)   Milan Podrimavský

   Úvahy k fenoménu maďarizácie pred rokom 1918   Roman Holec

   Rok 1918 – kontinuita a diskontinuita v slovenskom národnom programe   Dušan Kováč

 

II. časť 1918 – 1945

   Parlamentná demokracia a politický extrémizmus. Československo a iné nové štáty v mocensko-politických pomeroch medzivojnovej stredovýchodnej Európy   Milan Zemko

   Technická modernizácia na Slovensku 1918 – 1938   Ľudovít Hallon

   Obyvateľstvo, štát a režim na Slovensku v čase druhej svetovej vojny 1939 – 1945   Ivan Kamenec

   Zahraničná politika Slovenskej republiky 1939 – 1945 a jej postavenie v rámci nemeckej sféry vplyvu  Michal Schvarc

 

III. časť 1945 – 1992

   Nástup komunistickej totality roku 1948   Jan Pešek

   K modernizácii slovenskej ekonomiky v 50. a 60. rokoch 20. storočia   Miroslav Londák

   Pokus o reformu socializmu v Československu v roku 1968   Stanislav Sikora

   Príprava novej ústavy v druhej polovici 80. rokov   Jozef Žatkuliak

   Slovensko medzi nastolením demokracie a vznikom samostatného štátu (1989 – 1992)   Milan Zemko

 

Záver

Summary

Menný register

Zoznam autorov