Itineraria Posoniensia

Itineraria Posoniensia

Frimmová Eva - Klecker Elisabeth

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV

Jazyk

slovenčina - čeština - nemčina

Počet strán

408

Rok vydania

2005

Hmotnosť

661,00g

Formát

160x240

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

8088880629

Zborník z medzinárodnej interdisciplinárnej konferencie na tému Cestopisy v novoveku so zameraním na slovenské územie a vzťah cestovateľov k Slovensku v stredoveku a ranom novoveku.

10,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Obsah

Na úvod

     Ranetzky, Susanne

     Römer, Franz 

     Bystrický, Valerián 

     Frimmová, Eva – Klecker, Elisabeth 

 

Kultúra cestovania v stredoveku a novoveku

     Cestovanie na Slovensku v stredoveku   Lukačka Ján

     Homo peregrinus   Slivka Michal

     Reisen im Geist des Rittertums   Dvořáková Daniela

     Reisen als imitatio sancti   Stejskal Jan

     Šlechtické památniky jako pramen k dejinám cestování   Ryantová Marie

     Obchodní cesty východoslovenských měšťanů v raném novověku   Marečková Marie

 

Cestopisy, ich charakter a hodnotenie   

     Správy dominikána brata Juliána o starých Maďaroch a Tatároch z rokov 1237 a 1238   Marsina Richard

     Židovské cestopisy v mamlúckém období   Boušek Daniel

     Lateinische Entdeckerbriefe. Analyse einer Kultur-Bilingue   Wallisch Robert

     Philipp des Schönen letzte Reise   Römer Franz

     Čechy a Morava očima románských cestovatelů a cestovatelských příruček 16. – 17. století   Kašparová Jaroslava

     Pedro Cubero Sebastián – autor cestopisov, biografií alebo správ o udalostiach?   Moreno de las Heras

     Wenn du nach Pohlen auff Reysen gehst... Praktische Ratschläge und Beobachtungen zu Land und Bewohnern im 17. und 18. Jahrhundert   Zientara Wlodzimierz

     Diplomatické cesty, kariéra a cestovní deníky v době okolo roku 1700 na příkladech cest Kryštofa Václava z Nostic a Leopolda Antonína Šlika   Kubeš Jiří

     Listy anglickej aristokratky Lady Mary Wortley-Montague o pobyte na viedenskom dvore a ceste cez Uhorsko (1716 – 1717)  Kodajová Daniela

     Václav (Remedius) Prutký (1713 – 1770): ltinerarium  Förster Josef

    Die Reisejournale Kaiser Josefs II. über seine Reisen durch Ungarn, Siebenbürgen, Slawonienund das Temeswarer Banat (1768 – 1773)   Kulcsár Krisztina

     Teorie a praxe cestování osvícenců: cesta Pavlíny z Arenbergu do revoluční Paříže   Lenderová Milena 

 

Cestopisná literatúra týkajúca sa Slovenska

     Die literarische Gestaltung des Genres „Reisebeschreibung" in der älteren slowakischen Literatur   Minárik Jozef

     Das Hodoeporicon des Riccardo Bartolini aus dem Jahr 1515  Frimmová Eva   

     Pro elephanto culicem? Zur Rezeption antiker Literatur im Odeporicon des Riccardo Bartolini   Klecker Elisabeth

     Horatiovo Iter Brundisinum a Rubigallovo Hodoeporicon itineris Constantinopolitani   Škoviera Daniel

     Obraz európskych žien v diele Europica varietas uhorského vzdelanca Martina Sepši-Čombora   Lengyelová Tünde

     Das Werk Gefangenschaft und Befreiung des Tobias Masnicius, Kaplan der Kirche von Ilava in Ungarn in der Geistesgeschichte der Slowakei   Kovačka Miloš

     Nemecká cestopisná literatúra 17. storočia a Slovensko   Čičaj Viliam

    Die Achse Wien – Pressburg/Bratislava in vier Reiseberichten um 1660. Zwischen kaiserlicher    Residenz und Osmanenbedrohung. Mit einem Editionsanhang von Pia Mörtinger-Grohman (Thomas Wallnig)   Scheutz Martin, Tersch Harald  

    Die Innensicht der Außensicht. Pressburg in den deutschsprachigen Reiseberichten des 18. Jahrhunderts   Tancer Jozef

     Cestopisné zápisníky mladých adeptov baníctva zo 17. a 18. storočia   Kamenický Miroslav

    Vyvrcholenie cestopisnej literatúry o baníctve, ložiskových, geologických a mineralogických pomeroch Slovenska v 19. storočí Novák Ján

    Von Rothenburg bis Pressburg: Probestücke einer Fußwanderung. Wilhelm Heinrich Riehl und die Entstehung seiner ethnographischen Forschungsmethode   Lassaigne Dominique

    Daniel Šustek – slovenský cestovateľ druhej polovice 19. storočia   Dobrotková Marta

 

Cestopisná literatúra a jej čitateľ v zrkadle archiválií a historických knižných fondov 

    Význam veľkých edícií a bibliografických súpisov cestopisov pri spracovaní tejto témy   Tibenský Ján

    Zemepisná literatura v mešťanských knihovnách období 17. století   Fejtová Olga

    Reise-Buch-Kultur   Komorová Klára, Saktorová Helena, Augustínová Eva, Fábryová Lívia, Matejková Adriana

    Cestopisy ve fondech zámeckých knihoven v České republice   Mašek Petr

    Slovenská učebnica zemepisu sveta z roku 1760   Majtán Milan

    Obrazový cestopis Egypta od Karola Ľudovíta Libaia   Závodová Katarína

 

Zoznam autorov

Index

Obsah