V medzivojnovom Československu 1918 – 1939
Slovensko v 20. storočí, III

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

543

Rok vydania

2012

Hmotnosť

1 008,00g

Formát

170x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022411998

Tretí diel Slovenska v 20. storočí sa zaoberá mimoriadne dôležitým historickým prelomom v roku 1918 a nasledujúcimi dvoma desaťročiami v dejinách Slovenska. Bola to historická ...epocha, o ktorej možno v retrospektívnom pohľade bez zveličenia povedať, že mala v slovenských dejinách jedinečný, nezastupiteľný význam.

Čítať viac...
19,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícii aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúceho z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Obsah

ÚVOD Bohumila Ferenčuhová, Milan Zemko

 

I. KAPITOLA

VZNIK ČESKOSLOVENSKA A ZAČLENENIE SLOVENSKA DO NOVÉHO ŠTÁTU Bohumila Ferenčuhová

1. Posledné dni prvej svetovej vojny a začiatok rozpadu habsburskej monarchie

2. Sebaurčenie slovenského národa a Martinská deklarácia

3. Osudový október a prvé dni československého štátu

4. Mocenské ovládnutie územia republiky

5. Medzi Prahou a Budapešťou

6. Vnútropolitický vývoj na Slovensku (december 1918 – marec 1920) Natália Krajčovičová

7. Mierové rokovania v Paríži a Slovensko

 

II. KAPITOLA 

ČESKOSLOVENSKO V MEDZINÁRODNEJ POLITIKE 20. ROKOV Bohumila Ferenčuhová

1. Mierová konferencia v Paríži a mierové zmluvy

2. Formovanie zahraničnej politiky ČSR a jej spojeneckých vzťahov 

3. Malá dohoda a boj o udržanie mierového usporiadania v strednej Európe

4. Spoločnosť národov, kolektívna bezpečnosť a tradičné aliancie

5. Slabiny československej stredoeurópskej politiky

 

III. KAPITOLA

SPOLOČNOSŤ A JEJ PREMENY V MEDZIVOJNOVOM OBDOBÍ

1. Vývin obyvateľstva a jeho štruktúry Jaroslava Roguľová

2. Medzivojnové zmeny v zdravotníctve Anna Falisová

3. Sféra sociálnej starostlivosti Anna Falisová

4. Každodennosť a životné svety obyvateľov Slovenska Katarína Popelková

 

IV. KAPITOLA

MEDZIVOJNOVÉ PREMENY ŠKOLSTVA A KULTÚRY

1. Vznik a rozvoj slovenského školstva Ľubica Kázmerová

    a) Stav školstva a vzdelanosti po vzniku ČSR

    b) Reforma základného a stredného školstva

    c) Malý školský zákon a nižší typ národného školstva – ľudové školstvo 

    d) Meštianske školy

    e) Stredné školy

    f) Menšinové školstvo

    g) Zrod slovenského vysokého školstva

    h) Sociálne postavenie a spolková činnosť učiteľov

2. Premeny medzivojnovej kultúry Milan Zemko

    a) Formovanie slovenskej profesionálnej vedy

    b) Budovanie osvetových a umeleckých inštitúcií a spolkov

    c) Pohyb v umení medzivojnového obdobia

    d) Inštitucionálna sieť kultúry národnostných menšín

    e) Telesná kultúra a šport

3. Hľadanie slovenskej kolektívnej identity ako súčasť formovania moderného národa Milan Zemko

 

V. KAPITOLA

HOSPODÁRSKY VÝVIN PO VZNIKU ČSR A V 20. ROKOCH Ľudovít Hallon

1. Medzinárodný hospodársky vývoj po roku 1918 a hospodárske dedičstvo po Rakúsko-Uhorsku

2. Povojnová obnova a povojnová hospodárska kríza vo svete a v ČSR

3. Začleňovanie Slovenska do ekonomického priestoru ČSR

4. Hospodárska konjunktúra v rokoch 1924 – 1929

5. Zmeny štruktúry ekonomiky Slovenska v tieni hospodárskej konjunktúry

6. Úloha fiškálnej politiky v slovenskom hospodárstve

7. Sociálny rozmer a sociálne dôsledky hospodárskeho vývinu

 

VI. KAPITOLA

POLITICKÝ SYSTÉM A POLITICKÉ STRANY

1. Politický systém Milan Zemko

    a) Položenie základov politického systému ČSR pred prijatím definitívneho znenia ústavy

    b) Zavŕšenie konštituovania politického systému republiky ústavnou listinou a ďalšími zákonmi

    c) Volebné zákony pre voľby do Národného zhromaždenia a ich uplatňovanie

    d) Volebné zákony upravujúce voľby do ostatných zastupiteľských orgánov

    e) Verejná správa a jej zmeny za prvej republiky

    f) Československá branná moc

2. Politické strany Xénia Šuchová

    a) Základné charakteristiky straníckeho systému 

    b) Politické strany na Slovensku Xénia Šuchová a Milan Zemko

 

VII. KAPITOLA

KRÍZA A STABILIZÁCIA DEMOKRATICKÉHO REŽIMU V UNITÁRNOM ŠTÁTE Xénia Šuchová

1. Prvé demokratické parlamentné voľby v apríli 1920

2. Druhá Tusarova vláda „červeno-zelenej" koalície

3. Slovensko po voľbách: horúce leto v roku 1920

4. Od septembrovej vládnej krízy k rozpadu ČSSD

5. Úradnícka vláda, poloúradnícka vláda a preskupovanie politických síl

6. Slovenský autonomizmus v parlamente, médiách, zahraničí a „na ulici"

7. Zavedenie župného zriadenia na Slovensku

8. Prvé obecné, okresné a župné voľby na Slovensku na jeseň 1923

 

VIII. KAPITOLA

POLITICKÝ VÝVIN V OBDOBÍ HOSPODÁRSKEJ KONJUNKTÚRY Xénia Šuchová

1. Celonárodná koalícia na ceste k predčasným voľbám

2. Od povolebného provizória k vláde občianskej koalície

3. Švehlova vláda „Československo-nemeckej občianskej koalície"

4. Slovensko v desiatom roku republiky

5. Na konci druhého volebného obdobia

 

IX. KAPITOLA

HOSPODÁRSTVO V 30. ROKOCH Ľudovít Hallon

1. Veľká hospodárska kríza vo svete a v ČSR

2. Hospodárska konjunktúra druhej polovice 30. rokov

3. Oživenie ekonomiky Slovenska v druhej polovici 30. rokov

4. Fiškálne pomery v 30. rokoch

5. Sociálny rozmer a dôsledky hospodárskeho vývinu v 30. rokoch

6. Hospodárske postavenie Slovenska v záverečnom období prvej ČSR

7. Hospodárstvo Slovenska v podmienkach druhej republiky

 

X. KAPITOLA

MEDZINÁRODNÁ POLITIKA V 30. ROKOCH A MNÍCHOV Bohumila Ferenčuhová

1. Na vrchole pacifizmu. Plán európskej federálnej únie

2. Nové zahraničnopolitické iniciatívy

3. Československo-sovietska a francúzsko-sovietska zmluva o vzájomnej pomoci ako torzo východného paktu

4. Reakcia ČSR a Západu na demonštratívne porušovanie mierových zmlúv Nemeckom

5. Zhoršujúce sa medzinárodné postavenie republiky

6. Národnostné menšiny v hre revizionistických mocností

7. Anšlus Rakúska a začiatok cesty k Mníchovu

8. Stupňovanie nemeckých požiadaviek

9. Májová kríza a jej zahraničnopolitické dôsledky

10. Rokovania veľmocí pred Mníchovom a Mníchovská dohoda

 

XI. KAPITOLA

VNÚTROPOLITICKÉ KONFLIKTY ZA VEĽKEJ HOSPODÁRSKEJ KRÍZY Alena Bartlová

1. Pôsobenie novej vládnej koalície na začiatku hospodárskej krízy

2. Republika v zápase s prehlbujúcou sa hospodárskou krízou a jej dôsledkami

3. Nástup a pôsobenie Malypetrovej vlády

4. Miesto Krajinského úradu v zápase s hospodárskou krízou

5. Nástup novej generácie politikov

6. Hľadanie spolupráce politických strán na Slovensku

7. Posledné parlamentné voľby v máji 1935

 

XII. KAPITOLA

POLITICKÝ VÝVIN V ČASE RASTÚCEHO OHROZENIA REPUBLIKY Valerián Bystrický

1. Problémy bezpečnosti štátu

2. Spoločenské aktivity

3. Česko-slovenské vzťahy

4. Ľudová strana

5. Agrárna strana

6. Ľavicové strany

7. Zahraničnopolitické predstavy politických strán

8. Pokusy o nové štátoprávne usporiadanie

9. Menšiny na Slovensku

10. Mobilizácia

11. Československá kríza a jej mníchovské rozuzlenie

 

XIII. KAPITOLA

SLOVENSKÁ AUTONÓMIA ZA DRUHEJ REPUBLIKY A VZNIK SLOVENSKÉHO ŠTÁTU Valerián Bystrický

1. Agresívne ciele nacistickej politiky

2. Dôsledky Mníchovskej dohody a Viedenská arbitráž

3. Žilinská dohoda

4. Utváranie autoritatívneho režimu

5. Národnostné menšiny. Postavenie Čechov a Židov

6. Utvorenie Snemu Slovenskej krajiny

7. Zahraničnopolitické predstavy ľudovej strany

8. Opozícia

9. Štátoprávne koncepcie a ambície

10. Vojenský zásah ústrednej vlády na Slovensku

11. Vznik Slovenského štátu

 

POUŽITÉ PRAMENE A LITERATÚRA

MENNÝ REGISTER