V medzivojnovom ?eskoslovensku 1918 ? 1939
Slovensko v 20. storo??, III

Vydavateľstvo

Historick? ?stav SAV; VEDA

Jazyk

slovenčina

Počet strán

543

Rok vydania

2012

Hmotnosť

1 008,00g

Formát

170x240

Dodávateľ

Historický ústav SAV

EAN

9788022411998

Tret? diel Slovenska v 20. storo?? sa zaober? mimoriadne d?le?it?m historick?m prelomom v roku 1918 a nasleduj?cimi dvoma desa?ro?iami v dejin?ch Slovenska. Bola to historick? ...epocha, o ktorej mo?no v retrospekt?vnom poh?ade bez zveli?enia poveda?, ?e mala v slovensk?ch dejin?ch jedine?n?, nezastupite?n? v?znam.

Čítať viac...
19,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Obsah

?VOD Bohumila Feren?uhov?, Milan Zemko

 

I. KAPITOLA

VZNIK ?ESKOSLOVENSKA A ZA?LENENIE SLOVENSKA DO NOV?HO ?T?TU Bohumila Feren?uhov?

1. Posledn? dni prvej svetovej vojny a za?iatok rozpadu habsburskej monarchie

2. Sebaur?enie slovensk?ho n?roda a Martinsk? deklar?cia

3. Osudov? okt?ber a prv? dni ?eskoslovensk?ho ?t?tu

4. Mocensk? ovl?dnutie ?zemia republiky

5. Medzi Prahou a Budape??ou

6. Vn?tropolitick? v?voj na Slovensku (december 1918 ? marec 1920) Nat?lia Kraj?ovi?ov?

7. Mierov? rokovania v Par??i a Slovensko

 

II. KAPITOLA 

?ESKOSLOVENSKO V MEDZIN?RODNEJ POLITIKE 20. ROKOV Bohumila Feren?uhov?

1. Mierov? konferencia v Par??i a mierov? zmluvy

2. Formovanie zahrani?nej politiky ?SR a jej spojeneck?ch vz?ahov 

3. Mal? dohoda a boj o udr?anie mierov?ho usporiadania v strednej Eur?pe

4. Spolo?nos? n?rodov, kolekt?vna bezpe?nos? a tradi?n? aliancie

5. Slabiny ?eskoslovenskej stredoeur?pskej politiky

 

III. KAPITOLA

SPOLO?NOS? A JEJ PREMENY V MEDZIVOJNOVOM OBDOB?

1. V?vin obyvate?stva a jeho ?trukt?ry Jaroslava Rogu?ov?

2. Medzivojnov? zmeny v zdravotn?ctve Anna Falisov?

3. Sf?ra soci?lnej starostlivosti Anna Falisov?

4. Ka?dodennos? a ?ivotn? svety obyvate?ov Slovenska Katar?na Popelkov?

 

IV. KAPITOLA

MEDZIVOJNOV? PREMENY ?KOLSTVA A KULT?RY

1. Vznik a rozvoj slovensk?ho ?kolstva ?ubica K?zmerov?

    a) Stav ?kolstva a vzdelanosti po vzniku ?SR

    b) Reforma z?kladn?ho a stredn?ho ?kolstva

    c) Mal? ?kolsk? z?kon a ni??? typ n?rodn?ho ?kolstva ? ?udov? ?kolstvo 

    d) Me?tianske ?koly

    e) Stredn? ?koly

    f) Men?inov? ?kolstvo

    g) Zrod slovensk?ho vysok?ho ?kolstva

    h) Soci?lne postavenie a spolkov? ?innos? u?ite?ov

2. Premeny medzivojnovej kult?ry Milan Zemko

    a) Formovanie slovenskej profesion?lnej vedy

    b) Budovanie osvetov?ch a umeleck?ch in?tit?ci? a spolkov

    c) Pohyb v umen? medzivojnov?ho obdobia

    d) In?titucion?lna sie? kult?ry n?rodnostn?ch men??n

    e) Telesn? kult?ra a ?port

3. H?adanie slovenskej kolekt?vnej identity ako s??as? formovania modern?ho n?roda Milan Zemko

 

V. KAPITOLA

HOSPOD?RSKY V?VIN PO VZNIKU ?SR A V 20. ROKOCH ?udov?t Hallon

1. Medzin?rodn? hospod?rsky v?voj po roku 1918 a hospod?rske dedi?stvo po Rak?sko-Uhorsku

2. Povojnov? obnova a povojnov? hospod?rska kr?za vo svete a v ?SR

3. Za?le?ovanie Slovenska do ekonomick?ho priestoru ?SR

4. Hospod?rska konjunkt?ra v rokoch 1924 ? 1929

5. Zmeny ?trukt?ry ekonomiky Slovenska v tieni hospod?rskej konjunkt?ry

6. ?loha fi?k?lnej politiky v slovenskom hospod?rstve

7. Soci?lny rozmer a soci?lne d?sledky hospod?rskeho v?vinu

 

VI. KAPITOLA

POLITICK? SYST?M A POLITICK? STRANY

1. Politick? syst?m Milan Zemko

    a) Polo?enie z?kladov politick?ho syst?mu ?SR pred prijat?m definit?vneho znenia ?stavy

    b) Zav??enie kon?tituovania politick?ho syst?mu republiky ?stavnou listinou a ?al??mi z?konmi

    c) Volebn? z?kony pre vo?by do N?rodn?ho zhroma?denia a ich uplat?ovanie

    d) Volebn? z?kony upravuj?ce vo?by do ostatn?ch zastupite?sk?ch org?nov

    e) Verejn? spr?va a jej zmeny za prvej republiky

    f) ?eskoslovensk? brann? moc

2. Politick? strany X?nia ?uchov?

    a) Z?kladn? charakteristiky stran?ckeho syst?mu 

    b) Politick? strany na Slovensku X?nia ?uchov? a Milan Zemko

 

VII. KAPITOLA

KR?ZA A STABILIZ?CIA DEMOKRATICK?HO RE?IMU V UNIT?RNOM ?T?TE X?nia ?uchov?

1. Prv? demokratick? parlamentn? vo?by v apr?li 1920

2. Druh? Tusarova vl?da ??erveno-zelenej" koal?cie

3. Slovensko po vo?b?ch: hor?ce leto v roku 1920

4. Od septembrovej vl?dnej kr?zy k rozpadu ?SSD

5. ?radn?cka vl?da, polo?radn?cka vl?da a preskupovanie politick?ch s?l

6. Slovensk? autonomizmus v parlamente, m?di?ch, zahrani?? a ?na ulici"

7. Zavedenie ?upn?ho zriadenia na Slovensku

8. Prv? obecn?, okresn? a ?upn? vo?by na Slovensku na jese? 1923

 

VIII. KAPITOLA

POLITICK? V?VIN V OBDOB? HOSPOD?RSKEJ KONJUNKT?RY X?nia ?uchov?

1. Celon?rodn? koal?cia na ceste k pred?asn?m vo?b?m

2. Od povolebn?ho proviz?ria k vl?de ob?ianskej koal?cie

3. ?vehlova vl?da ??eskoslovensko-nemeckej ob?ianskej koal?cie"

4. Slovensko v desiatom roku republiky

5. Na konci druh?ho volebn?ho obdobia

 

IX. KAPITOLA

HOSPOD?RSTVO V 30. ROKOCH ?udov?t Hallon

1. Ve?k? hospod?rska kr?za vo svete a v ?SR

2. Hospod?rska konjunkt?ra druhej polovice 30. rokov

3. O?ivenie ekonomiky Slovenska v druhej polovici 30. rokov

4. Fi?k?lne pomery v 30. rokoch

5. Soci?lny rozmer a d?sledky hospod?rskeho v?vinu v 30. rokoch

6. Hospod?rske postavenie Slovenska v z?vere?nom obdob? prvej ?SR

7. Hospod?rstvo Slovenska v podmienkach druhej republiky

 

X. KAPITOLA

MEDZIN?RODN? POLITIKA V 30. ROKOCH A MN?CHOV Bohumila Feren?uhov?

1. Na vrchole pacifizmu. Pl?n eur?pskej feder?lnej ?nie

2. Nov? zahrani?nopolitick? iniciat?vy

3. ?eskoslovensko-sovietska a franc?zsko-sovietska zmluva o vz?jomnej pomoci ako torzo v?chodn?ho paktu

4. Reakcia ?SR a Z?padu na demon?trat?vne poru?ovanie mierov?ch zml?v Nemeckom

5. Zhor?uj?ce sa medzin?rodn? postavenie republiky

6. N?rodnostn? men?iny v hre revizionistick?ch mocnost?

7. An?lus Rak?ska a za?iatok cesty k Mn?chovu

8. Stup?ovanie nemeck?ch po?iadaviek

9. M?jov? kr?za a jej zahrani?nopolitick? d?sledky

10. Rokovania ve?moc? pred Mn?chovom a Mn?chovsk? dohoda

 

XI. KAPITOLA

VN?TROPOLITICK? KONFLIKTY ZA VE?KEJ HOSPOD?RSKEJ KR?ZY Alena Bartlov?

1. P?sobenie novej vl?dnej koal?cie na za?iatku hospod?rskej kr?zy

2. Republika v z?pase s prehlbuj?cou sa hospod?rskou kr?zou a jej d?sledkami

3. N?stup a p?sobenie Malypetrovej vl?dy

4. Miesto Krajinsk?ho ?radu v z?pase s hospod?rskou kr?zou

5. N?stup novej gener?cie politikov

6. H?adanie spolupr?ce politick?ch str?n na Slovensku

7. Posledn? parlamentn? vo?by v m?ji 1935

 

XII. KAPITOLA

POLITICK? V?VIN V ?ASE RAST?CEHO OHROZENIA REPUBLIKY Valeri?n Bystrick?

1. Probl?my bezpe?nosti ?t?tu

2. Spolo?ensk? aktivity

3. ?esko-slovensk? vz?ahy

4. ?udov? strana

5. Agr?rna strana

6. ?avicov? strany

7. Zahrani?nopolitick? predstavy politick?ch str?n

8. Pokusy o nov? ?t?topr?vne usporiadanie

9. Men?iny na Slovensku

10. Mobiliz?cia

11. ?eskoslovensk? kr?za a jej mn?chovsk? rozuzlenie

 

XIII. KAPITOLA

SLOVENSK? AUTON?MIA ZA DRUHEJ REPUBLIKY A VZNIK SLOVENSK?HO ?T?TU Valeri?n Bystrick?

1. Agres?vne ciele nacistickej politiky

2. D?sledky Mn?chovskej dohody a Viedensk? arbitr??

3. ?ilinsk? dohoda

4. Utv?ranie autoritat?vneho re?imu

5. N?rodnostn? men?iny. Postavenie ?echov a ?idov

6. Utvorenie Snemu Slovenskej krajiny

7. Zahrani?nopolitick? predstavy ?udovej strany

8. Opoz?cia

9. ?t?topr?vne koncepcie a amb?cie

10. Vojensk? z?sah ?strednej vl?dy na Slovensku

11. Vznik Slovensk?ho ?t?tu

 

POU?IT? PRAMENE A LITERAT?RA

MENN? REGISTER