Pod zástavou Kurucov

Pod zástavou Kurucov
Protihabsburské povstania v Uhorsku v r. 1670 – 1711

Kónya Peter

Vydavateľstvo

Vydavateľstvo Prešovskej univerzity

Jazyk

slovenčina

Počet strán

576

Rok vydania

2015

Hmotnosť

981,00g

Formát

165x235

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

9788055516653

V priebehu viac ako poldruha storočia priniesla historická veda široké spektrum názorov na protihabsburské povstania a často protichodné hodnotenia ich jednotlivých udalostí, v závislosti nielen ...od obdobia a miesta ich vzniku, ale i národností, konfesie či politických postojov historikov, a to aj vnútri národných historiografií. Kniha má preto nielen ambíciu podať prehľad genézy ich najdôležitejších udalostí a procesov, ich príčin, priebehu a dôsledkov v kontexte vnútropolitického vývinu krajiny i medzinárodných podmienok. Snaží sa ich hodnotiť objektívne, bez predpojatosti a predsudkov, bez nekritického vyzdvihovania či zatracovania ich vodcov, v dobovom historickom kontexte. Kniha je určená predovšetkým študentom slovenských univerzít odboru história, archívnictvo a učiteľstvo dejepisu, ako doplnková študijná literatúra pre predmety slovenské dejiny raného novoveku a iné povinne voliteľné a výberové predmety. Popri študentoch má ambíciu osloviť aj učiteľov dejepisu na základných a stredných školách a všetkých milovníkov našej histórie. 576 s. + XVI obr. príloha + XVI mapová príloha

Čítať viac...
25,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročne medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutne zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V zaujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Obsah

Úvod

 

Tradícia, veda, mýty a predsudky

Protihabsburské povstania v rokoch 1670 – 1711 1670- 1711v historiografii

 

Cestou odboja

Protihabsburské povstania a vnútropolitický vývin v Uhorsku v prvej polovici 17. storočia 

 

     Prvý ozbrojený konflikt s panovníkom

     Povstanie Štefana Bocskaia 

 

     Rovnováha síl v kráľovstve a zlatý vek kniežatstva 

     Uhorsko po viedenskom mieri a rozkvet Sedmohradska

 

     Nové protihabsburské povstania ako súčasť európskeho konfliktu

     Uhorská politika v prvej polovici 17. storočia, povstania Gabriela Bethlena a Juraja Rákocziho

 

     Kráľovstvo na prahu novej tureckej vojny a sedmohradská katastrofa

     Uhorsko a Sedmohradsko v polovici storočia

 

Sprisahanie mocných a ľudová revolta

Wesselényiho sprisahanie a kurucké hnutie

 

     Posledný nápor Osmanov a Uhorska. Politika na rázcestí

     Vojna s Osmanskou ríšou a postoj uhorských stavov

 

    Palatín s magnátmi proti panovníkovi

     Wesselényiho sprisahanie a jeho dôsledky

 

     Prvé kurucké povstanie

     „Ľudové“ kurucké hnutie roku 1672 

 

Cestou absolutizmu

Vláda Leopolda I. v Uhorsku v 70. rokoch 17. storočia

 

    Nástup absolutizmu

    Habsburská politika v Uhorskom kráľovstve v 70. rokoch

 

     Kolektívna vina a procesy s duchovnými

     Prešporské súdy a uhorskí galejníci

 

    Upevnenie absolutizmu a vnútorná vojna

     Uhorské kráľovstvo v 70. rokoch 17. storočia

 

Odboj kuruckého kráľa

Povstanie Imricha Thökölyho

 

     Úspešná výprava kežmarského magnáta

     Thököly na čele kurucov a začiatok povstania

 

     Nový postup kurucov a krach absolutizmu

     Ďalšie úspechy Thökölyho a šopronský snem

 

      Na nesprávnej strane

     V spojenectve s Osmanmi

 

     Orta Madžar

     Thökölyho „Hornouhorské kniežatstvo“

 

     Kométa v tieni polmesiaca

     Rozmach a koniec povstania

 

    Po porážke povstania

     Ďalšie osudy Thökölyho kurucov

 

Návrat absolutizmu a súmrak polmesiaca

Oslobodzovacia vojna a habsburská politika na sklonku storočia

 

     Koniec osmanského panstva v Uhorsku

     Druhá pätnásťročná vojna (1683 – 1699)

 

     „Katovské lešenie prešovské“

     Prešovský krvavý súd – trest i výstraha

 

     Oslobodené či dobyté Slovensko

     Obnova absolutizmu a rekatolizácie

 

     Kuruci opäť na javisku dejín

     Povstanie v tokajskom podhorí roku 1697

 

Cum deo pro patria et libertate!

Povstanie Františka II. Rákócziho

 

     Z najbohatšieho magnáta na čelo vzbúrených poddaných

     František II. Rákóczi a cesta k poslednému povstaniu

 

     S bohom za vlasť a slobodu

     Povstanie na vzostupe a jeho úspechy

 

     Knieža Uhorska a Sedmohradska

     Prvý kurucký snem a získanie Sedmohradska

 

     Interregnum a „národný“ absolutizmus

     Kríza a ústup povstania

 

     Kurucký štát a jeho problémy

     Správa, hospodárstvo a armáda povstaleckého Uhorska

 

     Koniec povstania a kuruckých nádejí

     Satmársky mier a ďalší osud vodcov odboja

 

Záver

 

Pramene a literatúra

Chronologický prehľad najvýznamnejších udalostí protihabsburských povstaní v rokoch 1670 – 1711 

Menný register

Miestny register