Milan Rastislav Štefánik v hlavách a srdciach
Fenomén národného hrdinu v historickej pamäti

Macho Peter

Vydavateľstvo

Historický ústav SAV

Jazyk

slovenčina - čeština

Počet strán

207

Rok vydania

2011

Hmotnosť

362,00g

Formát

165x245

Väzba

Mäkká väzba

Dodávateľ

Prodama

EAN

9788089396139

Publikácia sa venuje Štefánikovej pamiatke a Štefánikovmu posmrtnému kultu v slovenskej spoločnosti, resp. obrazu/obrazom Štefánika v historickej pamäti Slovákov. Nevypovedá o samotnej osobe Štefánika, ale ...skôr o spoločnosti, o jednotlivcoch, skupinách a vrstvách obyvateľstva, ktoré si Štefánika osvojovali, stotožňovali sa s ním alebo ho naopak, odmietali.

Čítať viac...
9,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanosť spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. st. sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť spať do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možne použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Obsah

Fenomén národného hrdinu v slovenskom prostredí

   Národný hrdina - historiografia - identita

   "Literová vojna". Štefánik a legionári v politicko-žurnalistickom zápase medzi centralistami a autonomistami  v roku 1922

   "On bol a ostal do smrti roduverným Slovákom, a preto aj zahynul" (Štefánikova smrť v ľudáckom diskurze)

   "A v budúcnosti si ho budú deti predstavovať s aureolou okolo hlavy a budú ho nazývať Svätý Štefánik" (Národný hrdina a sekulárna hagiografia) 

 

Štefánikov pomník a Štefánikove oslavy v Trnave. Komunálna symbolická politika, lokálna pomníková scéna a kolektívne identity v prvej polovici 20. rokov 20. storočia

   Mesto - verejný priestor - pomník - občianska spoločnosť

   Začiatky Štefánikovho posmrtného kultu v  Trnave

   Slávnostné odhalenie Štefánikovho pomníka v Trnave roku 1924

 

"Stefánik náš symbol. Bradlo náš hrad". Štefánik a Hlinka - dva symboly medzi ľudáckym režimom a občianskou opozíciou

   Slovenskí evanjelici a ľudácky režim

   Stratégia vedenia evanjelickej cirkvi voči ľudáckemu režimu a symbolické formy rezistencie

   Zabúdanie na Štefánika ako súčasť oficiálnej symbolickej politiky ľudáckeho režimu a reakcie verejnosti

   Reflexia Andreja Hlinku v protestantskom prostredí

   Obrat v symbolickej politike ľudáckeho režimu a Štefánik ako symbol hnutia odporu