Češi pod německým protektorátem

Češi pod německým protektorátem
Okupační politika, kolaborace a odboj 1939 - 1945

Brandes Detlef

Vydavateľstvo

PROSTOR

Jazyk

čeština

Počet strán

664

Rok vydania

1999

Hmotnosť

999,00g

Formát

160x235

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

8072600176

Profesor Detlef Brandes, uznávaný nemecký historik špecializujúci sa okrem iného na česko-nemecké vzťahy v 20. storočí, vo svojej práci podáva komplexné dejiny Protektorátu Čechy a ...Morava. Na základe dôkladného štúdia českých aj nemeckých prameňov prináša faktograficky bohatú syntézu nemeckej okupačnej politiky, českej kolaborácie a odboja, ako aj všetkých oblastí verejného života v Čechách a na Morave v rokoch 1939 – 1945. Autor pristupuje k explicitným hodnoteniam s vedeckou zdržanlivosťou. Monografický charakter diela spolu so šírkou a hĺbkou spracovania nemá obdobu v českej ani nemeckej historiografii. Vďaka svojej mimoriadnej objektivite je práca vysoko cenená českými i nemeckými historikmi a dodnes zostáva základným a neprekonaným dielom k danej problematike.

Čítať viac...
25,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Obsah 

 

Předmluva k českému vydání   Václav Kural

 

OD NĚMECKÉ OKUPACE PO DEMONSTRACE NA PODZIM 1939 

Obsazení zbytku Čech a Moravy 

Tiso a Hácha v Berlíně 

Zřízení „Protektorátu Čechy a Morava" 

Reakce Velké Británie, Francie, USA a SSSR 

Vojenská správa a první policejní zákroky 

 

Okupační politika a kolaborace do listopadu 1939 

Utvoření jednotné české strany 

Dva vládci: Neurath, Frank 

Úřad a pravomoci říšského protektora 

       Struktura úřadu říšského protektora 

       Vymezení pravomocí mezi říšským protektorem a ústředními berlínskými úřady 

      Zvláštní postavení SS a policie 

Práva „autonomní správy" 

První politické kroky protektorátní vlády, Národního souručenství a „pravicové opozice“ 

       Protektorátní vláda 

       Národní souručenství 

       „Pravicová opozice" 

Protektorátní vláda mezi negativismem a aktivismem

       „Židovská otázka" 

       Vztah k československému exilu 

       Jednání o „slibu věrnosti“ 

 

Odboj do listopadu 1939 

Národní odbojové skupiny 

     Organizace

          Politické ústředí 

          Obrana národa 

          Petiční výbor Věrni zůstaneme 

     Program

          Politické ústředí 

          Obrana národa 

          Petiční výbor Věrni zůstanemе 

          Poměr k Velké Británii, Francii a k Sovětskému svazu 

     Činnost

          Zpravodajství

          Sabotáž a propaganda 

          Povstání a agitace pro zahraniční vojsko 

Národní hnutí pracující mládeže 

Komunistická strana Československa 

       Organizace

       Program

       Činnost

Síla a účinnost odboje 

       Propaganda, sabotáž, stávka 

       Kladenská vražda 

       Demonstrace

 

Střetnutí okupační moci s odbojem 

Demonstrace 28. října 1939 

Studentská demonstrace 15. listopadu 1939 a uzavření českých vysokých škol 

 

OD UZAVŘENÍ VYSOKÝCH ŠKOL PO HEYDRICHOVO JMENOVÁNÍ ZASTUPUJÍCÍM ŘÍŠSKÝM PROTEKTOREM 

Okupační politika a kolaborace do září 1941 

Protektorátní vláda, Národní souručenství a Vlajka po podzimních nepokojích 

       Postavení a reorganizace protektorátní vlády 

       Sjednocení pravicové opozice 

       Oslabení NS 

       Plány k výročí zřízení Protektorátu 

Okupační politika a kolaborace pod dojmem francouzské porážky 

       Protektorátní vláda mezi Londýnem a Berlínem 

       Reorganizace Národního souručenství 

       Zákaz pražské krajské organizace NS a „puč Vlajky" 

       Aktivismus nového vedení NS 

       Německá reakce na aktivismus NS 

       Reakce odboje a exilu na aktivismus 

Spor o německou protektorátní politiku v létě a na podzim 1940 

       Dosavadní koncepce 

       Plány sousedních žup 

       Reakce říšského protektora a jeho státního tajemníka 

       Perspektivní cíle 

       Metody 

       Hitlerovo rozhodnutí 

Protektorátní vláda a válka proti Sovětskému svazu

       Protektorátní vláda po 22. červnu 1941 

Konstanty německé protektorátní politiky 

       Hospodářská politika 

       Sociální politika 

       Národnostní politika 

       Protežování kmenových (neříšských, protektorátních) Němců

       Útlak české řeči a kultury 

       Poněmčování protektorátní správy a protektorátního hospodářství 

          Pozemková a sídelní politika 

 

Odboj od listopadu 1939 do září 1941 

Národní odbojové skupiny

     Organizace

          Politické ústředí 

          Obrana národa a Petiční výbor Věrni zůstaneme 

          Ústřední výbor odboje domácího 

     Program

          Německá otázkа 

          Vztah k Sovětskému svazu 

     Činnost

Komunistická strana Československa 

       Organizace

       Program

       Činnost

Síla a účinnost odboje 

       Od listopadu 1939 do dubna 1940 

       Od května 1940 do června 1941 

       Od června do září 1941 

 

OD HEYDRICHOVA JMENOVÁNÍ ZASTUPUJÍCÍM ŘÍŠSKÝM PROTEKTOREM PO JEHO SMRT 

Okupační politika a kolaborace do června 1942 

Heydrichovo jmenování a koncepce 

Výjimečný stav 

Odstavení protektorátní vlády 

       Proces s Eliášem 

       Zkompromitování protektorátní vlády 

       Reorganizace vlády v rámci vojenského a zahraničněpolitického zvratu

       Administrativní reforma 

Sociální politika 

       Potírání černého trhu a „polévková akce“ pro zaměstnance ve zbrojovkách 

       Národní odborová ústředna zaměstnanecká (NOÚZ) a podnikové výbory 

       Heydrich a Frank 

Národnostní politika 

       Hitler a Heydrich 

       „Národnostní soupis“ 

       Pracovní nasazení v říši 

       Pozemková a sídelní politika 

       Kuratorium pro výchovu mládeže 

 

Odboj do června 1942 

ÚVOD 

KSČ 

Parašutisté 

       Zpravodajská služba 

       Bombardování Škodových závodů v Plzni 

Síla a účinnost odboje 

 

Atentát na Heydricha a následující vlna teroru 

       Atentát na Heydricha 

       Vyhlášení civilního výjimečného stavu 

       Frank u Hitlera 

      Další zkompromitování protektorátní vlády 

       Heydrichova smrt 

       Přijetí protektorátní vlády u Hitlera 

       Lidice 

       Dopadení původců atentátu 

 

OKUPAČNÍ POLITIKA A KOLABORACE PO ATENTÁTU NA HEYDRICHA 

Frankův zápas o politické vedení 

Německý státní ministr pro Čechy a Moravu 

Strana a SS 

 

Žádné experimenty v okupační politice 

Odpolitizování 

Boj proti českému odbojovému hnutí doma i v cizině

Ústupky inteligenci 

Vojenské nasazení vládního vojska 

 

Kolaboranti bez vlivu 

Státní prezident a protektorátní vláda 

„Pastýřský list“ a Liga proti bolševismu 

 

Národnostní politika 

Podpora a usídlování etnických Němců 

Asimilace Čechů 

Poněmčování hospodářství 

 

Hospodářská politika 

Význam Protektorátu pro německé válečné hospodářství 

Řízení hospodářství 

Pracovní nasazení 

Letecké nálety a komplex operací „ARLZ" (útlum, vyklizení, ochromení, zničení) 

Zemědělství 

 

Sociální politikа 

 

ČESKÝ ODBOJ PO ATENTÁTU NA HEYDRICHA 

Národní odbojové hnutí 

Organizace 

       Přípravný národní revoluční výbor 

       Obrana národa 

       Rada tří 

       Česká národní rada 

       Parašutisté z Velké Británie 

       Církevní odboj 

Program 

       Postoj k Benešovi a k exilové vládě 

       Německá otázka 

       „Třetí cesta" 

 

Komunistické odbojové hnutí 

Organizace 

Program 

 

Síla a účinnost českého odboje 

Pasivní odpor 

Sabotáže 

Sabotáže na železnici 

Partyzánská válka 

          Zbraně

          Německá opatření po slovenském povstání 

          Partyzánská válka po slovenském povstání 

Útěky, povstání a osvobození 

 

PRAŽSKÉ POVSTÁNÍ 

Pražské odbojové orgány před povstáním 

Frank a protektorátní vláda před povstáním 

Výbuch povstání 

První úspěchy povstalců 

Boj o politické vedení 

První noc 

Druhý den 

Pomoc z nesprávné strany 

Kapitulace 

 

Shrnutí 

 

Seznam zkratek 

Poznámky 

Prameny a literatura 

Jmenný rejstřík