Turci v Uhorsku I.

Turci v Uhorsku I.
Život v Uhorskom kráľovstve počas tureckých vojen od tragickej bitky pri Moháči až do Bratislavského snemu

Čičaj Viliam (ed.)

Vydavateľstvo

Literárne informačné centrum

Jazyk

slovenčina

Počet strán

366

Rok vydania

2005

Hmotnosť

919,00g

Formát

170x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

8089222005

Siedmy zväzok edície Pramene prináša prepisy a preklady vybraných historických dokumentov a listín z obdobia tureckých vojen v Uhorskom kráľovstve. Zachytáva dramatické udalosti rokov 1526 ...– 1608, od bitky pri Moháči až po Bratislavský snem, ktorý znamenal významný medzník v politickom vývoji krajiny. Prostredníctvom autentických prameňov približuje jedno z najzložitejších období dejín Slovenska a Uhorska, poznačené zápasom s Osmanskou ríšou, bojom o uhorský trón, náboženskými konfliktmi reformácie i významnými spoločenskými a hospodárskymi zmenami. Dokumenty sú tematicky rozdelené do štyroch častí – Konflikt dvoch svetov, Konflikt dvoch vierovyznaní, Svet hospodárstva a Svet každodennosti –, ktoré umožňujú nahliadnuť do politického, náboženského, ekonomického i každodenného života tejto nepokojnej epochy.

Čítať viac...
39,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Michal Bada (M. B.)

Viliam Čičaj (V. Č.)

Michal Duchoň (M. D.)

Eva Frimmová (E. F.)

Igor Graus (I. G.)

Miroslav Kamenický (M. Ka.)

Mária Kohútová (M. K.)

Maroš Mačuha (M. M.)

Ivan Mrva (I. M.)

Jana Skladaná (J. S.)

Blanka Szeghyová (B. S.)

 

 

 

 

Úvod   Viliam Čičaj

 

Konflikt dvoch svetov

Nový sused (V. Č.)

    Opis nešťastnej bitky pri Moháči Mikuláša Ištvánfiho (M. K.)

     Verný opis tureckej masakry po bitke pri Moháči od priameho účastníka biskupa Štefana Brodariča (M. K.)

     Trnavský mešťan Martin Holý z Hradnej dáva rade mesta Trnavy správu o obliehaní Viedne Turkami (M. K.)

     Vpád vojska smeredevského bega Mehmeda v septembri 1530 do okolia Trnavy, Hlohovca, Nitry, Zlatých Moraviec a Levíc (M. K.)

     Generálna kongregácia moravských stavov informuje Bratislavčanov, že v prípade nového tureckého nebezpečenstva im poskytne pomoc (M. B.)

     Stredoslovenský humanista Pavol Rubigall sa obracia menomzosobnenej Panónie s prosbou o pomoc na Germániu (E. F.)

     Zničenie kláštora kartuziánov na Skale útočiska (M. B.)

     Fond na zaplatenie výkupného pre ľudí, ktorí sa dostali do tureckého zajatia (M. K.)

     Porážka oddielov Jána Balašu pri Sečanoch (M. K.)

     Krajinský hodnostár František Forgáč v stručnom opise bitky pri Sečanochuvádza príčiny porážky v neprofesionalite časti Balašovho vojska (M. K.)

     Svedectvo Michala Šuškoniča o výčinoch vojsk generála Bastu v Bánovciach (l. M.)

     Mier, ktorým sa skončila pätnásťročná vojna (M. K.)

     Denník fuggerovského faktora Jána Dernschwama z cesty do Konštantínopola a Malej Ázie (E. F.)

     Rýmovaný opis cesty do Konštantínopola štiavnického humanistu Pavla Rubigalla (E. F.)

 

Nová krajina (V. Č.)

     Knižka o spoločenských vrstvách v štáte a o príčinách prevratov humanistického učenca Martina Rakovského (E. F.)

    Opis dvorského života humanistu Juraja Kopaja (E. F.)

     Vojenský predpis pre jazdu a pešiakov (B. S.)

     Listina Maximiliána II. o znovuzačlenení mestečka Modry do kráľovského majetku (M. D.)

     Zákon uhorského snemu o zrovnoprávnení národností v mestách (M. K.)

     Zákonný článok o slobode náboženského vyznania prevšetkých obyvateľov kráľovstva (M. K.)

     Zákon o rozdelení jednotného uhorského šľachtického národa podľa titulov (M. K.)

     Priebeh hier po korunovácii Rudolfa II. podľa kronikára rodu Rožmberkovcov Václava Březana (M. B.)

 

Konflikt dvoch vierovyznaní

Nové vierovyznanie (V. Č.)

    Snemový zákon o vyhnaní novokrstencov a sakramentárov z kráľovstva (MK.) 

    Ustanovenia konzistória východoslovenských miest, tzv. Šarišské články (B. S.)

    Spoločné vierovyznanie piatich východoslovenských miest Confessio Pentapolitana (B. S.)

    Kanonická vizitácia alebo návšteva farnosti biskupom z rokov 1559 a 1562 (M. K.)

     Snaha arcibiskupa Mikuláša Oláha o rekatolizáciu a vyznanie siedmich banských miest roku 1559 (I. M.)

    Najstaršie slovenské vydanie prekladu Malého katechizmu Martina Luthera z Bardejova (J. S.)

     Bystrická agenda – príručka o priebehu, poriadku bohoslužieb a iných bohoslužobných úkonov (J. S.)

     Uznesenie Bratstva reformačných farárov v Gemeri o odstránení ľudových zvykov poddaných (M. K.)

 

Nová vzdelanosť (V. Č.)

    Zakladajúca listina trnavského seminára arcibiskupa Mikuláša Oláha (E. F.)

     Cisár Rudolf II. daruje znievske panstvo v Turcitrnavskému kolégiu Spoločnosti Ježišovej (M. B.)

     Študijný poriadok a zákony disciplíny levočskej školy rektora Jána Mylia (B.S.)

     Vavrinec Benedikt Nedožerský a jeho Štruktúra nižšej školy (E. F.)

     Česká gramatika humanistu Vavrinca Benedikta Nedožerského (E. F.)

     Emblémy trnavského humanistu Jána Sambuca (E. F.)

     Pojednanie O podivuhodných vodách Uhorska od Levočana Juraja Wernhera (M. B.)

     Korešpondencia bratislavského prírodovedca Juraja Purkirchera (E. F.)

 

Svet hospodárstva

Nové vlastníctvo (V. Č.)

     Kráľ Maximilián udeľuje potomkom bývalého miestodržiteľa Františka Révaja za zásluhy novú dedičnú donáciu na hrad a panstvo Sklabiňa v Turčianskej stolici (M. M.)

     Inventárny súpis hnuteľností na hrade Blatnica a jeho majeroch (M. M.)

     Súdna obhliadka horských pasienkov zvaných Od vrat a od skaly v pohorí Veľkej Fatry v spore medzi Andrejom Justom s príslušníkmi rodu Révajovcov (M. M.)

     Rozobratie častí neznámeho kaštieľa z Turca a ich odvoz do Oravskej stolice (M. M.)

     Spor o určenie hraníc územia medzi Tisovcom a Rimavskou Pílou na základe svedectiev viacerých obyvateľov (M. K.)

     Vyšetrovanie priebehu západnej hranice panstva Lednica (M. K.)

     Súpis majetkov a inventáru hradu Súča v Trenčianskej stolici vyhotovený pri odovzdaní kráľovským zástupcom Václavovi Tetauerovi a Adamovi z Broumova Rafaelom Podmanickým (M. M.)

     Inventárny súpis hnuteľného majetku vyhotovený po smrti vdovy Gabriela Révaja v kaštieli v Turčianskej Štiavničke a zámku Sklabiňa (M. M.)

     Prefekt révajovských panstiev Sklabiňa a Blatnica v Turčianskej stolici Matúš Ivanka píše svojmu zemepánovi Františkovi Révajovi o obliehaní hradu počas povstania Štefana Bočkaja (M. M.)

     Provízor hradov Sklabiňa a Blatnica Michal Mošóci píšesvojmu pánu Petrovi Révajovi o hospodárskej apolitickej situácii na jeho turčianskych majetkoch (M. M.)

     List s pokynmi Petra Révaja pre provízora jeho majetkov v Turci (M. M.)

 

Nové príjmy (V. Č.)

     Najstaršie knižné pojednanie o baníctve na Slovensku (M. Ka.)

     Správa o banskej a hutníckej výrobe vo Švedlári, Smolníku, Rudabányi, Gelnici a Krompachoch (M. Ka.)

     Zákaz ilegálneho predaja a falšovania striebra a zlata (M. Ka.)

     Dekrét kráľa Ferdinanda o razbe toliarov v Uhorsku (M. Ka.)

     Fuggerovci odovzdávajú lúčobňu v Kremnici kráľovi Ferdinandovi I. (M. Ka.)

     Kráľ Maximilián vydáva tzv. Nový banský poriadok (M. Ka.)

     Dohoda liptovských zemanov a banských podnikateľov o ťažbe drahých kovov (M. K.)

     Štatúty šteliarov Muránskej doliny v Gemeri (M. K.)

     Portálna daň Turčianskej stolice (M. M.)

     Súpis portálnej dane Bratislavskej stolice (M. K.)

     Daňový súpis domov Bratislavskej stolice (M. K.)

     Jan Dubravius: O rybníkoch a rybách, ktoré v nich žijú(E. F.)

 

Svet každodennosti

Nová rozmanitosť (V. č .)

     Zakladacia listina krajčírskeho (ševcovského) cechu v Mošovciach (M. M.)

     Artikuly ružomberských krajčírov, súkennikov a gombičkárov (B. S.)

     Privilégium cisára Maximiliána II. bratislavským kupcom (M. B.)

     Kontrakt na výrobu sanitry pre Sklabinský hrad (M. M.)

     Vyúčtovanie opravy vežových hodín v Banskej Bystrici (I. G.)

    Slovenská prísaha prokurátora v stoličnom protokole Turčianskej stolice (M. M.)

     Prísažné formuly mestských funkcionárov a zamestnancov (B. S.)

     Požiarny poriadok mesta Bratislavy (M. Ka.)

     Požiar v Levoči 7. júna 1550 (B. S.)

     Turčiansky župan Michal Révaj pozýva na svoju svadbu s Annou, dcérou nebohého Petra Bakiča, bratislavský magistrát na Holíčsky hrad (M. M.)

     Súpis svadobných darov Eufroziny Mičinskej (M. M.)

     Testament cisára Ferdinanda I. (M. B.)

     Testament zemana Františka Benického (M. M.)

     Testament obyvateľa Sv. Martina v Turčianskej stolici Michala Brzaka (M. M.)

     Testament rybára Imricha Rietzingera z Bratislavy (M. B.)

     Testament Maruše, vdovy po Jurajovi Kulhavom (J. S.)

     Kastelán na hrade Ostrý Kameň žiada radu mesta Trnavy o vysvetlenie, prečo vysekali Trnavčania háj (M. K.)

     Žiadosť Šimka Žibrina z Brezna o odpustenie dlhu (J. S.)

     Žofia Šarkanová žiada radu mesta Trnavy o pomoc v majetkovej záležitosti (M. K.)

     Kronika banskobystrickej mestskej fary (I. G.)

 

Nová spravodlivosť (V. Č.)

     Zápis pred radou mesta Žiliny o urážke cti žilinského richtára Jána Nemca (M. B.)

     Richtár z Nižného Sliača Jamrich Belavka potvrdzuje žalobu Adama Beniača proti jeho strýkom vo veci dedičstva (J. S.)

     Krivé obvinenie z násilného prepadnutia Bena Koštiaľa z Bobrovnika (J. S.)

     Žiadosť richtára a rady mesta Frajštak o vyrovnanie podlžnosti

     Jakuba Garaja voči mäsiarom mestečka za dobytok (J. S.)

     Proces s pezinskými židmi obvinenými z rituálnej vraždy (1. M.)

     Procesy s čarodejnicami v Bratislave (B. S.)

     Prípady z mestskej trestnej súdnej praxe (B. S.)

 

Prílohy

Prehľad najvýznamnejších udalostí v rokoch 1526 – 1608

Zoznam použitých edícií prameňov a odbornej literatúry vrátane použitých skratiek

Výberový register

    Menný

     Miestny