Pod osmanskou hrozbou

Pod osmanskou hrozbou
Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči v roku 1526 s prihliadnutím na začiatky renesancie v čase vlády Mateja Korvína

Lukačka Ján (ed.)

Vydavateľstvo

Literárne informačné centrum

Jazyk

slovenčina

Počet strán

376

Rok vydania

2004

Hmotnosť

951,00g

Formát

170x240

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

808887890X

Šiesty zväzok edície Pramene k dejinám Slovenska a Slovákovmá podtitul Pod osmanskou hrozbou - Osudy Slovenska od Albrechta Habsburského do tragickej bitky pri Moháči v ...roku 1526 s prihliadnutím na začiatky renesancie v čase vlády Mateja Korvína. Kniha zachytáva obdobie rokov 1438 – 1526, teda záver neskorého stredoveku. Jej začiatok charakterizuje feudálna anarchia, v rokoch 1458 – 1490 vládnutie Mateja Korvína, potom obdobie vlády Jagelovcov, ktoré vyústilo do porážky v bitke pri Moháči, čím sa Turkom otvoril vstup do Uhorska, neskôr aj na územie dnešného Slovenska. Publikácia je zostavená z listín, kráľovských dekrétov a prameňov, ktoré ilustrujú hospodársky vývin (mestské knihy, testamenty mešťanov, daňové súpisy a podobne), a najdôležitejších rozprávačských prameňov, ako sú kroniky a literárne diela. Osobitnú kapitolu tvoria historické pramene, ktoré ilustrujú kultúrny vývin v záverečnej fáze stredoveku, začiatok a rozvoj renesancie v Uhorsku.

Čítať viac...
39,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Výber, preklad a komentáre:

     Ján Lukačka

     Vladimír Segeš

     Eva Frimmová

     Marián Skladaný

     Daniela Hrnčiarová

     Martin Štefánik

     Karin Fábrová

 

 

Úvod   J. Lukačka

 

Listiny, listy, zákonné články, zmluvy, testamenty a iné písomnosti úradnej povahy

     Novozvolený kráľ Albrecht žiada mesto Bratislavu, aby mu z titulu mimoriadnej kráľovskej dane vyplatilo 1 000 zlatých – Budín 19. februára 1438  (J. L.)

     Súpis deliktov Anduly Phlugsredleinovej – Bratislava 22. mája 1439   (V. S.)

     Kráľovná Alžbeta vyzýva Kežmarčanov k poslušnosti, vernosti a oddanosti – Komárno 14. februára 1440   (K. F.)

     Uhorská kráľovná Alžbeta povoľuje Prešovčanom ťažiť kameň na území mestečka Veľkého Šariša potrebný na výstavbu ich domov – Komárno 23. apríla 1440   (K. F.)

     Pápežský legát Julián žiada spišského prepošta, aby zrušil interdikt vynesený nad farárom Pavlom z Vyšných Ružbách – Ráb 2. decembra 1442   (J. L.)

     Obnovenie artikulov banskobystrického mäsiarskeho cechu zničených počas posledného požiaru – Banská Bystrica 15. marca 1443 (M. S.)

     Palebná sila stredovekej Bratislavy – Bratislava 2. augusta 1443   (V. S.)

     Pred spišským prepoštom Jánom Stockom uzatvárajú Kežmarčania a farár Juraj dohodu o opätovnom postavení zbúraného kostola sv. Michala – v Levoči 1445   (K. F.)

     Krajinský sudca Ladislav z Pavloviec nad Uhom žiada Vacovskú kapitulu, aby prešetrila okolnosti násilného prepadnutia Šažského kláštora Ladislavom Čechom z Levíc – Pešť 15. júna 1446   (J. L.)

     Ján Jiskra z Brandýsa spolu so svojimi prívržencami uzatvára večný mier s Pangrácom zo Svätého Mikuláša a jeho prívržencami – Kremnica 4. mája 1449   (V. S.)

     Juraj, správca kežmarského Kostola sv. Michala sa odvoláva k Rímskej kúrii so sťažnosťou na spišského prepošta Jána Stocka, ktorý mu odmietol preukázať spravodlivosť – Nový Sącz 5. mája 1449   (K. F.)

     Uhorské stavy informujú pápežského legáta Mikuláša o šírení husitského kacírstva na Spiši a v Šariši a žiadajú od Apoštolskej stolice pomoc a finančný príspevok na obnovu škôd – Pešť 14. júna 1449   (K. F.)

     Disciplinárny a proviantný predpis pre bardejovských žoldnierov – Bardejov okolo polovice 15. stor.   (V. S.)

     Ján Jiskra z Brandýsa prenajíma právo razby mincí v Košickej mincovej komore za ročný poplatok päť tisíc zlatých Pavlovi Modrarovi a Augustínovi Greniczerovi – Košice 13. mája 1451   (J. L.)

     Register o vyberaní zisku kráľovskej komory v Nitrianskej župe v obvode slúžneho Jána z Nových Sadov – rok 1452   (J. L.)

     Bratríci vyhlasujú nepriateľstvo Bardejovu – hrad Muszyna 9. februára 1453   (V. S.)

     Testament Wiltpolta Gundakera a jeho manželky Margity – Bratislava 15. januára 1454  (J. L.)

     Novozvolený kráľ Matej Korvín udeľuje svojmu vernému familiárovi Ladislavovi Podmanickému hradné panstvo Považská Bystrica – Budín 15. marca 1458   (J. L.)

     Kráľ Matej Korvín žiada Bardejovčanov, aby vo všetkom podporovali jeho kapitána Šebastiána Rozhanovského, ktorý sa chystá bojovať s bratríkmi – Budín 16. apríla 1458   (J. L.)

     Cisár Fridrich III. polepšuje grófom zo Svätého Jura a Pezinka ich starý rodový erb – Viedeň 19. júna 1459   (J. L.)

     Gróf Ján zo Svätého Jura a Pezinka vydáva sprievodný list zaručujúci Ladislavovi Erdőhátimu a Jánovi Benkovi a ich sprievodu bezpečnú cestu k nemu do Trnavy a odtiaľ naspäť – Trnava 2. decembra 1459   (V. S.)

     Velitelia bratríckych posádok Henrich Šmikovský, Mikuláš Camberský a Ján Kerka uzatvárajú prímerie so sedmohradským vojvodom Šebastiánom Rozhanovským a ďalšími predstaviteľmi kráľovskej moci – Trnava 10. februára 1460  (V. S.)

     Bratrícki velitelia pevnosti v Chmeľove sľubujú po vyplatení 4 250 zlatých mincí zbúrať svoj opevnený tábor a dodržiavať prímerie na východnom Slovensku až do najbližších Vianoc – Košice 15. apríla 1460   (J. L.)

     Kráľ Matej Korvín vyzýva Petra z Oponíc, aby vrátil všetky veci českým kupcom z Hradca Králové, o ktoré ich oraboval pri Hlohovci – Budín 19. augusta 1462   (J. L.)

     Pápež Pavol II. povoľuje zriadiť univerzitu v Uhorsku – Rím 19. mája 1465  (E. F.)

     Kráľ Matej Korvín svedčí, že mu kremnickí komorskí grófi Ján Konzsdorfer a Vavrinec Stadler vyplatili za prenájom komory 4 490 zlatých – Trnava 4. januára 1467   (J. L.)

     Ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz odporúča predstaviteľom mesta Bratislavy, aby priaznivo prijali profesorov prichádzajúcich na tunajšiu univerzitu – Ostrihom 18. júla 1467   (E. F.)

     Kráľ Matej Korvín upozorňuje Trenčanov na možný útok českého vojska a nariaďuje im prijať najpotrebnejšie bezpečnostné opatrenia – Laa an der Thaya 3. Mája 1468   (J. L.)

     Menom neznámi nižší velitelia kráľovského vojska žiadajú o výplatu žoldu z rokov 1468 – 1472   (V. S.)

     Ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz poveruje bratislavského prepošta Juraja Schomberga, aby ako jeho vikár v duchovných záležitostiach pôsobil medzi príslušníkmi univerzity a v priestore medzi riekami Váhom a Moravou – Bratislava 26. apríla 1469   (E. F.)

     Matej Korvín oznamuje Košičanom, že bol zvolený za českého kráľa – Olomouc 3. mája 1469   (J. L.)

     Pápež Pavol II. dáva bratislavskému prepoštovi, vicekancelárovi Bratislavskej univerzity Jurajovi Schombergovi právo používať biskupské insígnie – Rím 13. augusta 1469   (E. F.)

     Kráľ Matej Korvín udeľuje hodnosť dedičného župana Turčianskej župy Jánovi Ernstovi – Trenčín 23. apríla 1470   (J. L.)

     Svedectvo Bartoša z Hertvíkovic vo veci Jána zo Svätého Jána a Gregor Štiavnického – Sučany 17. marca 1471   (V. S.)

     Kráľ Matej Korvín daruje svojej milenke a matke svojho jediného syna Jána Korvína Barbore Edelpöckovej zo Strinu dom v Banskej Bystrici a k nemu patriaci majetok – Diósgyőr 13. november 1473   (M. S.)

     Zmluva siedmich stredoslovenských banských miest s krakovskou podnikateľskou spoločnosťou vedenou Jánom Turzom o stavbe nových vodočerpacích a ťažných banských mechanizmov v stredoslovenskom banskom revíre – Kremnica 24. apríla 1475   (M. S.)

     Hronskosvätobeňadický kláštor sa zaväzuje, že po uplynutí jedného roka vráti Ostrihomskej kapitule breviár, ktorý si požičal pisár a notár konventu Blažej – Hronský Svätý Beňadik 17. novembra 1476   (J. L.)

     Prísažná formula členov mestskej rady mesta Trenčína –Trenčín 1476   (V. S.)

     Bratislavská odpustková listina – Bratislava 11. mája 1480   (E. F.)

     Register poplatkov a príjmov hradu Šintava – (Šintava) okolo roku 1480   (J. L.)

     Kráľ Matej Korvín vyhovuje žiadosti Ladislava Podmanického o zrušenie starého a vystavenie nového testamentu – Budín 13. decembra 1481   (V. S.)
     Ladislav Podmanický a Viliam Tettauer uzatvárajú zmluvu o svojich majetkoch nachádzajúcich sa na Morave a v Trenčianskej stolici – Trenčín 2. februára 1483   (V. S.)

     Uhorský kráľ Matej nariaďuje pod hrozbou hrdelného trestu a straty majetkov obnoviť starý spôsob voľby trnavského richtára – Vyšehrad 21. mája 1486 (V. S.)

     Kráľovná Beatrica pozýva Bardejovčanov po smrti svojho manžela kráľa Mateja na snem kvôli voľbe nového kráľa – Komárno 17. apríla 1490   (K. F.)

     Kráľ Vladislav Jagelovský prijíma požiadavky uhorských stavov, ktorými podmieňujú súhlas s jeho korunováciou za Uhorského kráľa – Vlčkovce 31. júla 1490  (J. L.)

     Štefan Zápoľský sľubuje Bardejovčanom pomoc proti Jánovi Albrechtovi – Košice 16. septembra 1491   (K. F.)

     Kráľ Vladislav II. nariaďuje predstaviteľom Užskej župy, aby zabránili Židovi Šalamúnovi z Užhorodu vymáhať od Gerarda z Michaloviec za požičaných 25 zlatých sumu 250 zlatých – Budín 28. marca 1493   (J. L.)

     Predbežná dohoda Turzovcov a Fuggerovcov o spoločnom mediarskom podniku v Banskej Bystrici – 15. novembra 1494   (M. S.)

     Zakladacia zmluva Turzovsko-Fuggerovskej podnikateľskej spoločnosti „Ungarischer Handel“ v Banskej Bystrici – Bratislava 16. marca 1495   (M. S.)

     Uhorský kráľ Vladislav II. udeľuje Jánovi Turzovi z Betlanoviec privilégium na stavbu scedzovacích hút (na oddeľovanie striebra z medi) v oblasti Banskej Bystrice a povoľuje mu slobodný obchod s meďou a takto získaným striebrom – Bratislava 6. apríla 1496   (M. S.)

     Majitelia Ľupčianskeho hradného panstva povoľujú Jánovi a Jurajovi Turzovcom stavbu scedzovacej huty pri potoku Moštenica – 24. apríla 1496   (M. S.)

     Zmluva krakovského mešťana Jána Turza s mestom Kremnica vo veci cesty z Banskej Bystrice do Turca cez Štubniansky les – [Kremnica] 2. mája 1946  (M. S.)

     Testament krakovského mešťana Gregora Bulaja – Prešov 1501   (K. F.)

     Testament banskobystrického mešťana Michala Königsbergera – Banská Bystrica 8. februára 1503   (M. S.)

     Vizitácia ctihodných pánov opátov vizitátorov Gregora zo Zalaváru a pána Mikuláša z Báty – roku Pána 1508   (J. L.)

     Kráľ Vladislav II. vyzýva šľachtu Šarišskej župy do boja proti Dóžovmu povstaniu – Budín 4. júna 1514   (J. L.)

     Kráľ Vladislav II. vydáva zákonné články prijaté uhorským snemom po potlačení Dóžovho sedliackeho povstania – Budín 19. novembra 1514   (J. L.)

     Cisársko-kráľovská svadobná zmluva z roku 1515 podpísaná na Bratislavskom hrade – Bratislava 20. mája 1515   (E. F.)

     Kráľ Vladislav II. Jagelovský oslobodzuje mesto Bratislavu na 12 rokov od platenia všetkých poplatkov aby tak kompenzoval škody spôsobené mestu požiarom – Budín 29. júna 1515   (E. F.)

     Hronskosvätobeňadický konvent podáva kráľovi Vladislavovi II. správu o výsledkoch vyšetrovania prepadu Oponického hradu poddanými Anny Ludanickej – Hronský Svätý Beňadik 25. augusta 1515   (J. L.)

    Výpoveď a odsúdenie dvoch zlodejov z Moravy – Bratislava 21. augusta 1517   (V. S.)

     Kráľ Ľudovít II. nariaďuje predstaviteľom stredoslovenských banských miest, aby prinútili baníkov Banskej Bystrice vrátiť sa k predchádzajúcemu spôsobu správy Bratstva Božieho Tela – Budín 8. júla 1519   (J. L.)

     Pápežský vyslanec Anton Burgio podáva správu o situácii v Uhorsku Jakubovi Sadoletovi – Budín 13. apríla a 30. júla 1525   (M. Št.)

     Palatín Štefan Verbőci vynáša rozsudok nad banskobystrickými baníkmi – Banská Bystrica 13. apríla 1526   (J. L.)

 

Naračné pramene, cestopisy, korešpondencia, drobné literárne a náboženské texty, historiografické a právnické diela

     Anály alebo kroniky slávneho poľského kráľovstva spísané Jánom Dlugoszom – roky (1439 – 1444)   (D. H.)

     Memoriál Heleny Kottanerovej – okolo roku 1450   (V. S.)

     Spišské kázňové modlitby – Spišská kapitula 1479   (V. S)

     Kráľ Matej o zložení a taktike svojho vojska – Záhreb 10. marca 1481   (V. S.)

     Znamenité, rozumné a žartovné o výrokoch a činoch kráľa Mateja od Marzia Galleottiho – okolo roku 1485   (E. F.)

     Dekády uhorských dejín Antonia Bonfiniho – medzi rokmi 1488 – 1497   (V. S.)

     Rukoväť uhorských dejín Petra Ransana – 1490   (V. S.)

     Tripartitum Štefana Verbőciho – 1514   (V. S.)

     Kongres cisára a troch kráľov vo Viedni a Bratislave roku 1515 v Bartoliniho cestopise Hodoeporicon   (E. F.)

     Korešpondencia medzi Erazmom a vratislavským biskupom Jánom Turzom z Betlanoviec 1519 – 1520   (E. F)

     Rozhovor Valentína Ecka o spravovaní štátu – r. 1520   (E. F.)

     Hieronym Balbus pápežovi Klementovi VII. o Turkoch a jeho kritika života uhorskej šľachty – pred rokom 1526   (E. F.)

     Fuggerovský faktor Ján Dernschwam, o banskobystrickom baníctve a predmoháčskej kríze v Uhorsku   (M. S.)

 

Prílohy

     Prehľad najvýznamnejších udalostí v rokoch 1438 – 1526

     Obrazová príloha

     Zoznam použitých edícií prameňov a odbornej literatúry vrátane použitých skratiek

     Výberový register

          Menný 

         Miestny