Prvý cisár na uhorskom tróne

Prvý cisár na uhorskom tróne
Slovensko v čase polstoročnej vlády uhorského, českého, lombardského a nemeckého kráľa a rímskeho cisára Žigmunda Luxemburského, syna Karola IV.

Bartl Július (ed.)

Vydavateľstvo

Literárne informačné centrum

Jazyk

slovenčina

Počet strán

376

Rok vydania

2001

Hmotnosť

955,00g

Formát

170x245

Väzba

Tvrdá väzba

Dodávateľ

HISTÓRIA

EAN

8088878578

Piata časť pramenných materiálov s názvom Prvý cisár na uhorskom tróne približuje udalosti na prelome 14. a 15. storočia, keď sa európska spoločnosť zmietala v ...hlbokej kríze zasahujúcej aj Uhorské kráľovstvo. Po smrti kráľa Ľudovíta Anjuovského v roku 1382 nastúpila na trón jeho dcéra Mária, ktorej vládu výrazne ovplyvňovala jej matka Alžbeta a palatín Mikuláš z Gorjan. Pramene zachytávajú mocenské zápasy o uhorskú korunu, vzostup Žigmunda Luxemburského a jeho cestu k získaniu trónu, ktorý mu bol prisľúbený už prostredníctvom zásnub s Máriou. Publikácia ponúka autentický pohľad na politické, dynastické a spoločenské zmeny, ktoré pripravili pôdu pre nástup prvého rímsko-nemeckého cisára na uhorský trón a ovplyvnili ďalší vývoj strednej Európy.

Čítať viac...
39,00€
Pridať do košíka logo
skladom

Mohlo by vás zaujímať

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu na Slovensku 1918 – 1939

Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať. Idea československého štátu jednotného československého národa je pre slovenského i českého historika témou provokujúcou a kontroverznou. Napriek veľkej produkcii k dejinám medzivojnového Československa, ktorá vychádza po roku 1990 na oboch stranách rieky Moravy, a napriek pokračujúcemu zbližovaniu pohľadov, pravdepodobne nikdy nedospejeme k jednotnému stanovisku. Táto štátotvorná koncepcia totiž zohrala pre oba naše národy rozdielnu úlohu. Jej skúmanie má – paradoxne – možno väčší význam pre Slovákov, ktorí ju vo väčšine odmietli, než pre Čechov, ktorí ju dokázali bez väčších problémov akceptovať.

Panovnícka moc v stredoveku

Panovnícka moc v stredoveku

Usporiadanie spoločnosti v stredoveku zabezpečoval panovník (vladyka, knieža, kráľ) s pomocou svojich prívržencov, pôvodne družiny bojovníkov, z ktorých sa vyvinula privilegovaná šľachtická vrstva podieľajúca sa na moci. Veľká Morava ešte nebola plne vyvinutým stredovekým štátom, disponovala však už jeho základnými atribútmi. Úplnú monarchickú moc podľa nemeckého vzoru dobudoval s pomocou dôsledne koncipovanej cirkevnej organizácie a kristianizácie zakladateľ Uhorského kráľovstva Štefan I. Peripetie vývoja a praktického uplatňovania panovníckej moci možno sledovať na niekoľkých charakteristických parametroch: vlastníctvo hradov, organizácia armády a kráľovské majetky a príjmy. Od 13. storočia sa začal patrimoniálny uhorský štát postupne premieňať na volenú stavovskú monarchiu. Panovník sa rozsiahlymi donáciami a udeľovaním úradov snažil zabezpečiť si podporu veľmožov, ktorí preňho predstavovali čoraz väčšie ohrozenie. Súčasne sa zmenšoval jeho majetok. Schopnosť lavírovania medzi rôznorodými záujmami si vyžadovala talentovanú, charizmatickú a súčasne pragmaticky mysliacu osobnosť. Schopní panovníci dokázali tento vývoj dočasne zvrátiť, hľadali oporu v reprezentantoch z radov nezainteresovaných cudzincov alebo povýšených nižších šľachticov, budovali profesionálny úradnícky aparát a v záujme zvyšovania príjmu podporovali rast miest. K oslabeniam ústrednej moci dochádzalo obvykle po vymretí dynastie alebo pri absencii silného legitímneho následníka.

Z monarchie do republiky

Z monarchie do republiky

Publikácia prináša sondy do vývoja spoločnosti na Slovensku v pomerne dlhom období: od konca 19. storočia až po koniec druhej svetovej vojny. Otvára viaceré nové témy a nové pohľady na témy už predtým spracované. Pomerne dlhé časové obdobie, ktoré autori spracovávajú, je potrebné na to, aby sledovali vývoj spoločnosti ako postupný evolučný proces a nie iba v krátkych, dynamických obdobiach tzv. historických míľnikov: revolúcií, prevratov, povstaní. Všetky tieto míľniky sú v historiografii pomerne dobre spracované a stali sa súčasťou slovenského národného „master“ naratívu. Je nepochybné, že tieto udalosti mali pre vývin spoločnosti na Slovensku zásadný význam. Neprejavili sa však okamžite. Napríklad vznik Československej republiky v roku 1918 mal zásadný význam pre doformovanie sa Slovákov ako moderného národa, ale tento proces sa zavŕšil až v 30. rokoch. Podobne prebiehala v slovenských podmienkach aj postupná modernizácia, industrializácia a urbanizácia. V spoločnosti, a nielen v slovenskej, pôsobia spravidla retardačné, konzervatívne sily, ktoré spôsobujú, že aj revolučné udalosti po svojom „výbuchu“ obvykle majú tendenciu po čase vracať spoločnosť späť do starého koryta. Na prechod spoločnosti od totalitných či autoritatívnych režimov k demokracii, ktorý prebiehal v niektorých juhoeurópskych a juhoamerických krajinách, sa v svetovej politológii a historiografii od 60. rokov minulého storočia zaužíval termín „tranzícia“. Tento termín je však možné použiť aj na podobne, postupne prebiehajúce procesy v ďalších krajinách a rôznych historických obdobiach. Takouto tranzíciou prešla aj spoločnosť na Slovensku. Najprv to bola tranzícia z konzervatívnej, iba čiastočne parlamentnej, monarchie do demokratickej republiky a po dvadsiatich rokoch zase z parlamentnej demokracie do totality. Monografia prináša výsledky výskumu k takejto tranzícii spoločnosti na príklade Slovenska od konca 19. storočia po rok 1945.

Od denára k euru

Od denára k euru

V publikácii sa nachádza viacero štúdií venovaných vybraným témam z oblasti hospodárskych dejín a úlohe peňazí v minulosti Slovenska. V časti venovanej starším dejinám stredoveku a raného novoveku sa čitateľ dozvie viac o podobách ranostredovekej ekonomickej výmeny na strednom Dunaji pred používaním mincí, o denároch a poldenároch kráľa Štefana I., či donácii banského regiónu a kremnickej mincovej komory kráľovnej Barbore v r. 1424 – 1427. Hospodársky vzostup šľachtických rodov je prezentovaný na príklade rodov Cobor a Szent-Ivány, mimo záujem nezostáva ani sociálna oblasť a starostlivosť o odkázané osoby, ktorú ilustruje financovanie ústavnej starostlivosti o osirelé deti v Uhorsku. Druhá časť kolektívnej monografie sleduje vývoj fenoménu peňazí v 19. a 20. storočí, teda v období postupného rozmachu modernej spoločnosti založenej na trhovej ekonomike s nástupom novodobých monetárnych, daňových a mzdových systémov, s rozvojom komerčného peňažníctva a centrálneho bankovníctva, s formovaním moderných centrálnych, regionálnych a miestnych rozpočtov. Autori sa postupne venujú rôznorodým témam, ako diferenciácii a špecializácii bánk v Prešporku v 60. a 70. rokoch 19. storočia, lekárskym honorárom na Slovensku v rokoch 1919 – 1938, podielu Tatra banky na financovaní priemyslu Slovenska 1939 – 1945 a diskurzu o profesionalizme vo futbale v medzivojnovom Československu s dôrazom na Slovensko. Z obdobia 20. storočia sú aj príspevky o nemeckom družstevníctve na Slovensku počas druhej svetovej vojny, financovaní britských spravodajských služieb v Československu, ekonomicko-sociálnom stave Slovenska na konci československého komunistického režimu a o ekonomických aspektoch podpory vedy a výskumu na Slovensku v 80. a 90. rokoch 20. storočia.**

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milan Rastislav Štefánik a Maurice Janin

Milana Rastislava Štefánika pozná na Slovensku každý. Na druhej strane je francúzsky generál Maurice Janin na Slovensku osobou neznámou. Keď sledujeme pozorne Štefánikove životné osudy v čase prvej svetovej vojny, zistíme, že bez poznania, čo všetko tento francúzsky generál znamenal pre Štefánika, pre jeho vojenskú i diplomatickú kariéru, ostáva aj naše poznanie Štefánika neúplné a často aj veľmi nepresné. Štefánik a Janin boli veľmi rozdielni ako ľudia. Štefánik nepokojné klbko nervov, neustále kmitajúci od jednej ťažkej úlohy k druhej. Janin pokojný, o generáciu starší, rozvážny a skôr pomalý. A predsa medzi týmito rozdielnymi mužmi vzniklo blízke a hlboké priateľstvo. Priateľstvo, akých v dejinách veľa nepoznáme. Priateľstvo, ktoré pokračovalo aj po Štefánikovej smrti. Janin, ktorý Štefánika poznal dôverne, bránil jeho pamiatku proti pokusom vykresľovať jeho charakter v negatívnom zmysle a znižovať jeho zásluhy. Mauriceovi Janinovi je slovenská historická veda veľa dlžná. Táto kniha, ktorá prináša okrem úvodnej eseje všetko, čo Janin o Štefánikovi napísal, i dokumenty, ktoré Janin zhromaždil, je pokusom splatiť aspoň čiastočne tento dlh. Nemusíme so všetkým, čo Janin o Štefánikovi i o jeho smrti napísal, súhlasiť. Jeho svedectvo by sme však mali brať vážne. Bol to človek, ktorý Štefánika poznal najlepšie zo všetkých súčasníkov.

Od osmičky k osmičke

Od osmičky k osmičke

Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napríklad vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie. Dolu je ohraničené prevratom roku 1918, rozpadom Rakúsko-Uhorska a vznikom Československej republiky, jeho horný medzník tvoria zásadné územné revízie a straty Československa po Mníchovskej konferencii a Viedenskej arbitráži na jeseň 1938, po ktorých nasledovala zmena štátoprávneho usporiadania štátu po vyhlásení autonómie Slovenska a postupný odklon spoločnosti od demokratických zásad. Obdobie trvania Československej republiky charakterizovalo úsilie jej predstaviteľov o udržanie štátu, jeho pevnosti a obhájenie jeho samotnej existencie voči expanzívnym susedom i nestálym veľmociam. Vo vnútornej politike bolo nevyhnutné zabezpečiť podmienky na tieto ciele v národnostnej, administratívnej, legislatívnej oblasti a v mnohých iných sférach. V záujme naplnenia týchto zámerov sa podniklo mnoho krokov, ktoré si vyžadovali kompromisy i taktizovanie, pričom aj tu platí, že efekt a kontinuitu niektorých z nich preveria až desaťročia.

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Od autonómie k vzniku Slovenského štátu

Celkový život slovenskej spoločnosti v minulom storočí rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil zánik Rakúsko-Uhorskej monarchie, účasť slovenskej politickej reprezentácie na tvorbe nového štátneho útvaru a jej rozhodnutie vstúpiť do spoločnej Česko-Slovenskej republiky. Vznikli nové historické podmienky na uplatnenie národných, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych ambícií, aké v minulosti neboli mysliteľné. Rovnako existovali mantinely vnútropolitického, ale mimoriadne zahraničnopolitického charakteru, ktoré tento proces ovplyvňovali, determinovali a obmedzovali. Nebolo podstatné len to, že slovenský národ vstupoval do nového štátneho útvaru s historicky podmieneným spoločenským hendikepom vyplývajúcim z odlišných podmienok celkového predchádzajúceho spoločensko-politického vývoja českých krajín, Slovenska a mimoriadne Podkarpatskej Rusi. Veľmi rýchlo sa objavili priamo nekompatibilné predstavy o štátoprávnom postavení Slovenska v republike a ďalšom budovaní spoločného štátu. Bolo priam prirodzené, že rastúce národné ambície slovenského národa v podstatnej miere umožnené demokratickými podmienkami vývoja v novom štáte narážali na koncepčné predstavy českých elít jednoznačne uprednostňujúcich predovšetkým snahu vybudovať silný jednotný štát. Jeho základom mal byť jednotný etnicky československý národ aj vzhľadom k skutočnosti, že v štáte existovala silná etnická nemecká komunita. Vybrané publikované štúdie chcú čiastočne prispieť k poznaniu týchto problémov, následkov a dôsledkov pre život spoločnosti a jej ďalšie politické smerovanie.

Pod heslom integrity

Pod heslom integrity

Slovensko-maďarské vzťahy sa postupne od 19. storočia stali jedným z najčastejšie tematizovaných problémov v novodobom slovenskom politickom diskurze. Následkom zániku rakúsko-uhorskej monarchie a vznikom Československej republiky došlo k vymedzeniu Slovenska ako územno-právnej jednotky na politickej mape Európy. Tento fakt potvrdili zmluvy, ktoré vzišli z rokovaní Parížskej mierovej konferencie v rokoch 1919 – 1920. Rok 1918 predstavuje významný historický medzník v dejinách regiónu, následkom ktorého dochádza ku kanonizácii Slovenska v geopolitickom zmysle – ako územia medzi Tatrami a Dunajom, ktoré malo zároveň predstavovať etnický priestor Slovákov. Došlo k zásadným spoločenským, hospodárskym, politickým a kultúrnym zmenám, ktoré v symbolickom jazyku charakterizuje pretvorenie dovtedy zaužívaných pomenovaní pre severné územia Uhorska – tzv. Hornej zeme (Felvidék) alebo Horniakov (Felföld) – na Slovensko. Napriek tomu, že spomenuté termíny nie sú historicky totožné so súčasným územím Slovenska a ani Slovensko nebolo a ani nie je len etnickým územím Slovákov, práve tieto názory sa začali v medzivojnovom období presadzovať. Fakt, že Slovensko v súčasnom zmysle slova „vzniklo“ v procese zániku štruktúr historického Uhorska, do veľkej miery zapríčinilo, že narástol význam problematiky slovensko-maďarských vzťahov. Nešlo o novú tému. Získala však na celospoločenskom význame. Netolerantná politika voči národnostiam v období dualizmu predstavovala jeden z významných argumentov československej strany legitimizujúci rozchod s monarchiou.

Obsah

Pramene k dobe Žigmunda Luxemburského   Július Bartl

 

Listiny a listy (1387 – 1437)

 

(1387 – 1404)   Ján Lukačka

     Uhorské stavy kladú podmienky, za ktorých sú ochotné akceptovať Žigmunda Luxemburského ako uhorského kráľa – (pred 31. marcom) 1387

     Kráľ Žigmund udeľuje za dlhoročné verné služby bratom Imrichovi a Detrikovi Bubekovcom hradné panstvo Sokol v Šarišskej župe – Budín 27. mája 1387

     Krajinský sudca Imrich Bubek nariaďuje Spišskej kapitule prešetriť násilnosti, ku ktorým došlo medzi šľachticmi z Tročian – Vyšehrad 24. augusta 1387

     Kráľ Žigmund umožňuje všetkým ľuďom v slobodnom postavení sťahovať sa na majetky magistrov Jána a Petra Forgáčovcov – Varadín 12. septembra 1837

     Kráľ Žigmund udeľuje svojmu vernému bratislavskému županovi Stiborovi zo Stiboríc viaceré majetky v Bratislavskej a Nitrianskej župe – Budín 11. januára 1388

     Spišská kapitula svedčí, že magister Šimon zo Solivaru protestuje proti svojim najbližším príbuzným pre rozdelenie príjmov zo soľného prameňa i proti okolitým šľachticom, ktorí sa snažia poškodzovať jeho majetkové práva – Spišské Podhradie 27. februára 1388

     Pápež Urban IX. na základe sťažnosti trnavských klarisiek žiada priora Kláštora sv. Jakuba v Trnave zakročiť proti tým, čo sa snažia zaberať majetky klarisiek – Rím 9. apríla 1388

     Kráľ Žigmund prikazuje oravským kastelánom, aby neporušovali slobody Michala z Leštín a jeho príbuzných a chránili ho pred útokmi šľachticov z Kubína – Šintava 22. mája 1388

     Nitrianska kapitula svedčí, že Michal, syn Mikuláša z Kolíňan, dáva do zálohu svoje majetkové podiely v dedine Hrnčiarovce spolu s vinicami, aby mohol vykúpiť majetky svojho odsúdeného príbuzného Ladislava z Kolíňan – Nitra 1. júla 1388

     Kráľ Žigmund omilosťuje šľachtica Pavla, syna Lukáša z Neniniec, odsúdeného za zabitie zemana Mikuláša z Trebušoviec – Budín 5. augusta 1388

     Kráľ Žigmund odsudzuje obyvateľov Jablonova, ktorí odmietli plniť svoje záväzky voči spišskému prepoštovi a snažili sa pripojiť ku komunite 24 spišských miest, a potvrdzuje ich poddanské postavenie – Budín 26. novembra 1388

     Mesto Prievidza prosí predstaviteľov mesta Krupiny, aby sa mohli riadiť ich právom a využívať mestský súd najmä pri riešení zložitých právnych sporov – Prievidza 16. marca 1389

     Richtár a mestská rada Prešova potvrdzujú testamentárny odkaz nebohého správcu farského Kostola sv. Mikuláša v Prešove Mikuláša Stiera – Prešov 19. júla 1389

     Kráľ Žigmund za vojenské zásluhy udeľuje Jakubovi zo Stretavy právo meča na jeho majetkoch – Temešvár 1. decembra 1389

     Notár Jasovského kláštora protestuje pred Spišskou kapitulou proti udeleniu polovice mlyna nachádzajúceho sa na majetku kláštora Ladislavovi synovi Petra z Gady – Spišské Podhradie 29. januára 1390

     Kráľ Žigmund nariaďuje šašovskému kastelánovi, aby nebránil Kremničanom v užívaní lesov, ktoré im udelil Ľudovít I. Veľký – Budín 1. mája 1390

     Ostrihomský generálny vikár Leonard rieši sťažnosť bratislavských kanonikov na ich predstaveného bratislavského prepošta Vavrinca – 14. mája 1390

     Kráľ Žigmund nariaďuje všetkým predstaviteľom miest, aby v okruhu svojej pôsobnosti pátrali po falšovateľoch peňazí, chytali ich a habali im majetky – Budín 20. novembra 1390

     Kráľ Žigmund žiada Bardejovčanov, aby prijali za nového farára jeho kaplána Pribislava, zvaného Kôň – Alba Iulia 24. februára 1391

     Krajinský sudca Imrich Bubek nariaďuje po odhalení falšovateľskej činnosti Jána Literáta šľachte z Turca, aby na generálnej kongregácii predložila na preskúmanie všetky svoje listiny – (pred 27. septembrom) 1391

     Kráľ Žigmund udeľuje mestečku Šamorínu právo obnoviť prístav na Dunaji – Bratislava 15. januára 1392

     Kráľ Žigmund prikazuje šľachticovi Jurajovi z Turne nad Bodvou, aby neprekážal smolníckym baníkom v užívaní ich lesov – Budín 24. januára 1392

     Kráľ Žigmund nariaďuje, aby patronátne právo nad Špitálom Sv. Ducha patrilo mestu Košice – Budín 31. marca 1392

     Kráľ Žigmund zakazuje jágerskému biskupovi uvaľovať za bezvýznamné priestupky cirkevné tresty na prešovských mešťanov – Diósgyőr 10. apríla 1392

     Kráľ Žigmund prepúšťa šľachticov z Markušoviec a Jamníka z vojenskej výpravy proti Turkom – pod hradom Grebenč 28. júna 1392

     Nitrianska kapitula svedčí, že šľachtici z Krnče predávajú majetok Horné Tŕstie v Trenčianskej župe, aby vykúpili zo zajatia svojho brata Juraja – Nitra 21. decembra 1392

     Kráľ Žigmund súhlasí s tým, aby sa dedina Brehy stala majetkom špitálskeho Kostola svätej Alžbety v Novej Bani – Budín 23. februára 1393

     Bojnický kastelán Jakub povoľuje Hermanovi Heckelovi založiť novú osadu na potoku Tužine na nemeckom práve – Bojnice 12. mája 1393

     Rada mesta Krakova uzatvára dohodu o vzájomných slobodných obchodných stykoch s Košicami – Krakov 4. marca 1394

     Magister Michal a slúžni Turčianskej župy svedčia, že Ján, syn Štefana z Nedožier, spolu s bratmi zakazujú šľachticom zo Zorkoviec využívať chotár ich dediny na pasenie dobytka – 2. decembra 1394

     Poľská kráľovná Hedviga potvrdzuje starší zvyk svojich predchodcov odvádzať každoročne presne stanovené množstvo soli z bochnianskej soľnej bane kartuziánom v Červenom kláštore – Krakov 28. februára 1395

     Richtár a rada mesta Zvolena svedčia, že vdova po mešťanovi Petrovi Hetzkerovi Katarína odkazuje svoj majetok v meste na slúženie večnej zádušnej omše – Zvolen 9. marca 1395

     Kráľ Žigmund nariaďuje Abovskej župe prešetriť sťažnosť Blažeja zo Šarišských Sokoloviec na Ladislava z Chrasti, ktorý sa protiprávne zmocnil skrinky s cennosťami po archidiakonovi Jánovi zo Šarišských Sokoloviec – Budín 7. mája 1395

     Ostrihomská kapitula svedčí, že Vavrinec a Ján z Baračky urobili závet, v ktorom odkazujú svoje majetky paulínom v Lefantovciach a spríbuzneným šľachtickým rodinám – Ostrihom 12. júna 1395

     Predstavitelia mesta Gelnice prosia kráľa Žigmunda, aby chránil vlastníctvo majetkov ich spolumešťana Jakuba Stojana v Jaklovciach a Margecanoch, ktoré získal kúpou – Gelnica 23. októbra 1395

     Kráľ Žigmund oznamuje obyvateľom Moldavy nad Bodvou, že ich daroval šľachticom z Rozhanoviec, a nariaďuje im, aby vo všetkom poslúchali svojich nových zemepánov – Trnava 20. januára 1396

     Stibor daruje svojmu beckovskému kastelánovi Jakušovi dedinu (Zemianske) Podhradie – Šintava 1. júna 1396

     Podžupan a slúžni Spišskej župy svedčia, že Vavrinec z Jakloviec zložil prísahu o svojej nevine v prípade únosu poddaného z Chminianskych Jakubovian – Spišské Podhradie 10. júla 1396

     Jágerský biskup Štefan, krajinský sudca Ján a Ladislav Bubek upozorňujú Košičanov, že vojská moravského markgrófa Prokopa a opolského kniežaťa Ladislava vtrhli do Liptova, a vyzývajú ich k vernosti – Jáger 30. januára 1397

     Jakub Ventura, podžupan, a slúžni Bratislavskej župy svedčia, že Štefan, syn Ondreja z dediny Vlky, protestoval proti tomu, že ho kastelán grófa Temela zo Svätého Jura násilne vyhnal z vlastného domu a vzal mu rôzne veci – Bratislava 9. februára 1397

     Kráľ Žigmund udeľuje za zásluhy Jánovi zo Šemše právo meča – Kežmarok 15. júla 1397

     Kráľ Žigmund na žiadosť viacerých prelátov a barónov vydáva dekrét, ktorým garantuje slobodu sťahovania poddaných po splnení stanovených podmienok – Trnava 3. augusta 1397

     Ostrihomský arcibiskup Ján umožňuje magistrovi Mikulášovi z Turoviec používať v nevyhnutných prípadoch prenosný oltár – Vesprím 12. júla 1398

     Jágerský biskup Štefan na základe predchádzajúceho vyšetrovania dosvedčuje, že v Sabinove mešťania postavili a obdarovali majetkami Kaplnku blahoslavenej Panny Márie – Jáger 3. augusta 1398

     Prepošt Kláštora blahoslavenej Panny Márie v Turci svedčí, že Ján, syn Michala z Dražkoviec, dáva svoj majetkový podiel v dedine do zálohu na 10 rokov Pavlovi, synovi Juraja z Dražkoviec – Kláštor pod Znievom 7. augusta 1398

     Kráľ Žigmund na základe sťažnosti Bardejovčanov zakazuje všetkým sudcom krajiny väzniť bardejovských mešťanov a zadržiavať ich tovar za dlhy a priestupky iných – Levoča 28. februára 1399

     Sandzivoj, palatín kališský a pán (Považskej) Bystrice, povoľuje SilvanisoviPodmanskému (Podmanickému) postaviť do vojska namiesto dvoch kopijníkov iba jedného – Trnové 23. mája 1399

     Kráľ Žigmund nariaďuje šarišskému županovi Šimonovi z Rozhanoviec, aby zabránil Košičanom predávať kone do cudzích krajín – Budín 7. mája 1399

     Moravský markgróf Jošt udeľuje grófovi Tomášovi staršiemu zo Svätého Jura za verné služby do doživotnej držby hrad a mesto Hodonín na Morave – Nová Sedlica 6. júna 1399

     Kráľ Žigmund za verné služby nebohého Matúša udeľuje majetok Radvaň jeho ešte nenarodenému potomkovi za predpokladu, že to bude chlapec – Ružomberok 14. augusta 1399

     Pápež Bonifác IX. schvaľuje vystavanie a obdarovanie Kaplnky Michala archanjela v Spišskej Novej Vsi a jej správou poveruje tamojšieho farára Henricha a jeho nástupcov – Rím 8. novembra 1399

     Klára, vdova po palatínovi Mikulášovi Kontovi, obdarúva majetkami Špitál Svätého Ducha v Hlohovci, ktorý založili spoločne s nebohým manželom – Hlohovec 18. októbra 1400

     Nitrianska kapitula svedčí, že Gregor, syn Jána z Vašardíc, zložil prísahu o svojej nevine v záležitosti prepadnutia opátskej kúrie v Radošinej – Nitra 14. januára 1401

     Kráľ Žigmund udeľuje Vodnú vežu pod Bratislavským hradom svojmu familiárovi Jakubovi Bonaventurovi a jeho synovi Gašparovi – Bratislava 31. decembra 1401

     Palatín Detrik Bubek vydáva ochrannú listinu pre kastelána Veľkého hradu v Liptove Mikuláša z Putnoku, ktorý na jeho príkaz vzal koňa predchádzajúcemu kastelánovi Mikulášovi Nosatému z Veľkej Suchej – Edelen 8. marca 1402

     Verejný notár Gál spisuje sťažnosť Lelelského konventu na násilnosti zo strany šľachticov z Pavloviec nad Uhom a ich familiárov – Leles 20. júla 1403

     Kráľ Žigmund dáva nitrianskemu županovi Petrovi Forgáčovi do zálohu hrad Hrušov, aby kompenzoval jeho výdavky spojené s obliehaním Ostrihomského hradu – Ostrihom 4. septembra 1403

     Kráľ Žigmund vydáva dekrét, ktorým omilosťuje všetkých povstalcov v Uhorsku, Slavónsku a Sedmohradsku – Budín 8. októbra 1403

     Kráľ Žigmund spoločne s uhorskými barónmi vyhlasuje zákaz priamych kontaktov pápežskej stolice s uhorskými cirkevnými hodnostármi bez predbežného kráľovského súhlasu (tzv. placetum regium) – Bratislava 6. apríla 1404

     Stibor zvýhodňuje obyvateľov Modry pred cudzincami pri kúpe domov a viníc – Beckov 28. júna 1404

 

(1404 – 1420)   Július Bartl

     Kráľ Žigmund umožňuje tým, ktorí v minulom roku nedostali milosť, získať za určitých podmienok znovu majetky – Zvolen 21. decembra 1404

     Kráľ Žigmund udeľuje slobodu banského podnikania stredoslovenským banským mestám a nariaďuje komesom urbury, aby chránili baníkov pred útokmi feudálov – Nová Baňa 5. februára 1405

     Kráľ Žigmund vydáva tzv. menší dekrét upravujúci hospodárske pomery v Uhorsku – (Budín) 15. apríla 1405

     Kráľ Žigmund nariaďuje opevniť mesto Žilinu a udeľuje mu výsady podľa vzoru Krupiny – 15. apríla 1405

     Kráľ Žigmund potvrdzuje Stiborovi zo Stiboríc staršie výsady a vyratúva jeho zásluhy v boji s povstalcami – 29. marca 1406

     Kráľovský dverník Leutasch z Jelšavy udeľuje vo svojich dedinách Jasenové a Zbyňov dedičné richtárstvo Štefanovi, richtárovi z Rajca, a Andrejovi z Jasenového – 10. júla 1407

     Kráľ Žigmund spolu s kráľovnou Barborou zriaďuje Dračí rád – (Budín) 12. decembra 1408

     Kráľ Žigmund udeľuje hrad Huňad kráľovskému vojakovi Vajkovi, jeho bratom a jeho synovi Jánovi – Vyšehrad 18. októbra 1409

     Cisársky verejný notár Henrich z Mühldorfu vydáva listinu Andreja z Grillenbergu,  generálneho vikára Pasovskej diecézy vo Viedni, ktorý oznamuje uhorským prelátom, že Hieronym Pražský bol usvedčený z viklefovského kacírstva – Viedeň (prvá polovica roku) 1410

     Kráľ Žigmund zakazuje košickým mešťanom ísť do Poľska a nariaďuje, aby Poliaci odišli z krajiny – Budín 24. júna 1410

     Kráľ Žigmund vydáva dekrét o vyberaní komorskej dane (lucrum camerae) a desiatkov – Košice (pred 5. aprílom) 1411

     Stibor zo Stiboríc udeľuje právo výčapu svojmu mestečku Beckovu a jeho podhradiu – Beckov 3. júna 1411

     Kráľ Žigmund udeľuje štatúty košickým barchetárom – Vyšehrad 1. septembra 1411

     Kráľ Žigmund nariaďuje mladšiemu Stiborovi zo Stiboríc, aby neobťažoval obyvateľov mesta Trenčína pri výkone ich súdnej právomoci – Budín 2. júla 1412

     Kráľ Žigmund dáva do zálohu poľskému kráľovi Vladislavovi II. trinásť spišských miest a tri mestá z panstva Stará Ľubovňa za 37 000 kôp českých grošov – Záhreb 8. novembra 1412

     Kráľ Žigmund potvrdzuje prevzatie 8 000 zlatých od Andreja z Kapušian a dáva mu do zálohu majetky patriace k hradu Lipany – Budín 30. septembra 1413

     Sťažnosť mesta Bratislavy proti richtárovi Ulrichovi Rauchenwarterovi, ktorý zneužil svoje právomoci – (nedatované, asi september) 1413

     Kráľ Žigmund vymenúva ostrihomského arcibiskupa Jána (z Kaniže) a palatína Mikuláša z Gorjan za vikárov v Uhorsku počas kráľovej neprítomnosti – Cremona 6. januára 1414

     Stibor zo Stiboríc zakladá opátstvo kanonikov rehole sv. Augustína v Novom Meste nad Váhom a dáva mu dve dediny. Pobedim a Bašovce – Budín 16. januára 1414

     Kráľ Žigmund sľubuje magistrovi Jánovi Husovi právo slobodného pohybu po celej Nemeckej ríši cestou na cirkevný koncil v Kostnici – Speyer 18. októbra 1414

     Kráľ Žigmund udeľuje Bratislavčanom právo zabraňovať dovozu cudzích vín do Bratislavy – Kostnica 6. marca 1418

     Stibor zo Stiboríc dáva mestu Žiline dedinu Strážov – (Považská) Bystrica 19. októbra 1418

     Kráľ Žigmund udeľuje mestečku Senici právo na dva výročné trhy – Skalica 24. marca 1419

     Kráľ Žigmund pozýva mesto Bratislavu na porady do Budína – Zvolen 2. júla 1419

     Kráľ Žigmund potvrdzuje výsady vratislavským kupcom, ktoré im dal kráľ Ľudovít – Vratislav 21. marca 1420

 

(1421 – 1437)   Daniela Dvořáková

     Kráľ Žigmund udeľuje šľachticom z Ďura právo meča na ich majetkoch  Uherské Hradiště 13. mája 1421

     Kráľ Žigmund zakazuje županom a podžupanom súdiť v sporoch, v ktorých sú sami aktérmi – Bratislava 23. júla 1421

     Kráľ Žigmund zakazuje mestám súdiť šľachticov za akékoľvek zločiny a previnenia – Budín 3. septembra 1421

     Kráľ Žigmund udeľuje za mnohé zásluhy a verné služby Štefanovi z Rozhanoviec hodnosť bratislavského župana a povyšuje ho tým medzi barónov – Trnava 5. októbra 1421

     Kráľ Žigmund prikazuje nitrianskemu županovi Petrovi Forgáčovi, aby zabavil majetky vymenovaných šľachticov, ktorí bez povolenia a predčasne odišli z vojenskej výpravy – Uherské Hradiště 16. januára 1422

     Kráľ Žigmund prikazuje šarišskému županovi, aby osobne vyšetril zavraždenie Jakuba Cudara a pokus o vraždu jeho manželky – Norimberg 6. septembra 1422

     Stibor zo Stiboríc mladší vydáva dlhopis na 600 uhorských zlatých pre Beneša Herinka zo Sloupna, zvaného Kozlík, a jeho manželku Katarínu – Skalica 13. decembra 1422

     Kráľ Žigmund prikazuje, aby na jeho majetkoch chránili Cigánov pred útokmi, a zakazuje súdiť spory medzi nimi, lebo tie podliehajú len súdnej právomoci ich vajdu Ladislava – Spiš 18. apríla 1423

     Kráľ Žigmund dáva svojej manželke kráľovnej Barbore Zvolenskú župu a hrady Dobrá Niva, Ľupča, Vígľaš, Šášov a stredoslovenské banské mestá – Vyšehrad 22. mája 1424

     Kráľ Žigmund odkladá termín súboja Štefana z Ruskova pre jeho účasť na vojenskej výprave – Budín 5. septembra 1426

     Liptovská župa oznamuje kráľovi Žigmundovi výsledok vyšetrovania vypálenia domu šľachticov zo Svätého Kríža (Črmna) – 18. decembra 1426

     Kráľ Žigmund stanovuje podmienky pre bojovníkov idúcich do boja, aby zabránil násilenstvám a škodám, ktorých sa vojsko dopúšťa na obyvateľstve – Brašov 17. marca 1427

     Mestečko Želiezovce píše svojej panej, vdove po Ladislavovi Töttösovi z Bátmonostoru – Želiezovce 29. júna 1427

     Manželka Mikuláša z Perína Hedviga oslobodzuje svojho služobníka šľachtica Petra z Rigácsa od účasti na vojenskej výprave – Sárospatak 11. septembra 1427

     Bratislavská župa oznamuje kráľovi Žigmundovi vykonanie jeho príkazu vyšetriť sťažnosť Bratislavčanov na kastelánov z Devína – 16. marca 1428

     Kráľ Žigmund dáva za zásluhy Martinovi a Jurajovi Turzovi z Betlanoviec mestečko Sučany a dediny v Turčianskej župe – Trnava 19. marca 1430

     Kráľ Žigmund píše Bratislavčanom, aby do jeho príchodu dokončili most cez Dunaj – Šintava 13. mája 1430

     Kráľ Žigmund píše Košiciam vo veci nepriateľstva a hroziacej vojny s Poľskom – Norimberg 28. októbra 1430

     Kráľ Žigmund odmeňuje Cecíliu, dcéru Petra zo Svätého Jura a manželku Štefana z Rozhanoviec, za účasť v bitke pri Globuci – Bratislava 9. marca 1430

     Kráľ Žigmund zakazuje Petrovi Čechovi z Levíc vydať svoju dcéru za syna palatína Mikuláša z Gorjan pod hrozbou straty hodnosti mačvianskeho bána – Norimberg 8. apríla 1431

     Závet Stibora zo Stiboríc mladšieho – Beckov 4. septembra 1431

     Kráľovná Barbora povoláva Košičanov do boja proti husitom, ktorí sa zmocnili hradu Likava – Vigľaš 13. októbra 1431

     Stibor zo Stiboríc mladší píše vojenskej družine na Hodonínskom hrade o svojom nepriateľstve s Jánom z Vrbna a žiada, aby Jána nijako nepodporovali – Skalica 14. apríla 1432

      Zápis o žiadosti cisára a kráľa Žigmunda pápežovi, v ktorej sa domáha zmeny stanov Dračieho rádu – 24. júla 1433

     Juraj a Matúš z Pavloviec píšu svojim bratom, aby zabezpečili veci a peniaze brata Imricha v prípade, ak by zomrel – Budín 23. novembra 1433

     Zápis z matriky bolonskej univerzity – 5. júna 1434

     Kráľ Žigmund prikazuje rábskemu biskupovi, aby z rúk vdovy a syna nebohého palatína z Gorjan získal uhorskú korunu a odovzdal ju určeným osobám – Bazilej 17. januára 1434

     Kráľ Žigmund vymenúva spišského prepošta Jána Stocka za svojho osobného lekára – Bratislava 7. decembra 1434

     Cisár a kráľ Žigmund prijíma na sneme v Bratislave tzv. väčší dekrét – Bratislava 8. marca 1435

     Vojenská reforma kráľa Žigmunda – Bratislava 12. marca 1435

     Cisár a kráľ Žigmund vynáša rozsudok nad Mikulášom zo Salgó a Hedvigou, vdovou po Jánovi z Gorjan – Bratislava 13. marca 1435

     Palatín Matej z Pavloviec vynáša rozsudok vo veci dedičstva po Stiborovi zo Stiboríc mladšom – Bratislava 31. marca 1435

     Kráľ Žigmund povoľuje kvôli budovaniu mestskej priekopy v Prešove presťahovať dva mlyny a odpúšťa poplatok vyberaný z tamojšieho týždenného trhu – Trnava 21. júna 1435

     Michal z Okoličného udeľuje pred radou mesta Nemecká Ľupča Okoličnému nemecké právo – Nemecká Ľupča 3. júla 1435

     Kráľ Žigmund vydáva pre Bratislavu erbovú listinu – 8. júla 1436

     Reč zomierajúceho Žigmunda k českým vyslancom – 1437

 

Svedectvo kroník o Žigmundovej dobe

Pamätihodnosti z čias vlády cisára Žigmunda   Tomáš Lukačka

Ilustrovaná kronika kostnického koncilu   Tomáš Lukačka

Kronika Jána z Turca   Július Sopko

 

Prílohy

Prehľad najvýznamnejších udalostí   Július Bartl

Richentalova kronika a ďalšie svedectvá o časoch a ľuďoch

 

Použitá a odporúčaná literatúra

Zoznam skratiek

Výberový menný a miestny register